Ako sa mimoriadna situácia vyhlásená pre výskyt medveďa hnedého stala nástrojom s dosahom na ochranu prírody, fungovanie štátnych inštitúcií aj účasť verejnosti na rozhodovaní? Nadácia otvorenej spoločnosti Bratislava v spolupráci s platformou Zelená väčšina približuje v analytickom materiáli dôsledky zmien v environmentálnej politike a ukazuje, ako na ne reagujú odborníci a občianske organizácie.
V apríli 2025 vyhlásila vláda pre výskyt medveďa hnedého mimoriadnu situáciu na väčšine územia Slovenska. Opatrenie, ktoré malo reagovať na akútny problém, trvá aj po roku a pol. Podľa autorov analýzy sa však mimoriadny režim postupne stal súčasťou širších zmien v ochrane prírody – od legislatívy a financovania až po personálne obsadenie štátnych inštitúcií.
Za posledné tri roky odišlo zo Štátnej ochrany prírody a správ národných parkov viac ako 130 odborných pracovníkov a vedenie sa zmenilo na najmenej 40 kľúčových pozíciách. Súčasne sa menila legislatíva upravujúca ochranu prírody a krajiny, pričom niektoré zmeny sa prijímali prostredníctvom poslaneckých návrhov v nesúvisiacich zákonoch alebo v skrátenom legislatívnom konaní. Zmeny zasiahli aj podmienky financovania environmentálnych projektov a možnosti účasti verejnosti na rozhodovaní.
Oslabovanie inštitúcií neznamená koniec odbornej práce
Dôsledky týchto zmien sa nekončia pri fungovaní štátnych inštitúcií. Obmedzené možnosti financovania, odchod odborníkov či zmeny pravidiel ovplyvňujú aj organizácie, ktoré sa dlhodobo venujú ochrane prírody, obnove biotopov a monitoringu druhov.
Odborné znalosti a skúsenosti však zostávajú. Ľudia, ktorí odišli zo štátnych inštitúcií, ich uplatňujú na univerzitách aj v mimovládnom sektore. Podieľajú sa na pripomienkovaní legislatívy, príprave analýz a podkladov či podávaní správnych žalôb. Práve právne nástroje sa stávajú jednou z možností, ako preverovať rozhodnutia verejnej moci a domáhať sa dodržiavania zákonov.
Analytický materiál Mimoriadna situácia v ochrane prírody sa stala metódou upozorňuje na súvislosti medzi legislatívnymi zmenami, personálnymi zásahmi a obmedzovaním finančnej podpory. Zároveň približuje konkrétne prípady, v ktorých sa odborná práca občianskych organizácií premietla do výsledkov.
Od analýz a žalôb ku konkrétnym výsledkom
Jedným z príkladov sú výnimky na odstrel medveďa hnedého vydávané po vyhlásení mimoriadnej situácie. Proti vydaným výnimkám bolo podaných 33 správnych žalôb. V prvom z týchto prípadov Správny súd v Bratislave výnimku zrušil a konštatoval porušenie existujúcich zákonných podmienok na jej vydanie. Ostatné žaloby sa v čase publikovania analýzy ešte riešili.
Ďalším príkladom je reforma národných parkov. V auguste 2026 vláda ustúpila od zámeru ponechať správu časti štátnych pozemkov v Malej Fatre, Nízkych Tatrách a Poloninách štátnemu podniku Lesy SR. O všetky pozemky sa tak majú starať správy národných parkov. K výsledku prispeli odborníci, aktívni občania, Európska komisia aj tlak spojený s možným prepadnutím finančných prostriedkov z Plánu obnovy.
Tieto prípady ukazujú, že zmena nemusí prísť okamžite ani priamo na politickej úrovni. Predchádzať jej môže rozsiahla odborná práca, zhromažďovanie dôkazov, príprava právnych argumentov a vytrvalé presadzovanie verejného záujmu. Občianske organizácie, vedci a experti, ktorí dnes v niektorých prípadoch vystupujú proti rozhodnutiam štátu, pritom v minulosti spolupracovali s verejnými inštitúciami na projektoch zameraných na obnovu biotopov, revitalizáciu vodných tokov či ochranu druhov.
Odbornosť prináša výsledky aj v praxi
Význam odborných kapacít potvrdzuje aj medzinárodne ocenený projekt obnovy dunajských lužných biotopov. V júni 2026 získal v Bruseli hlavnú cenu LIFE Awards v kategórii ochrany prírody a biodiverzity. Za deviatimi rokmi práce a rozpočtom približne šesť miliónov eur stojí slovenské ochranárske združenie BROZ spolu s partnermi zo Slovenska a Maďarska.
Výsledkom projektu je obnova vodného režimu ramennej sústavy, návrat záplavovej dynamiky a revitalizácia biotopov, ktoré sa postupne strácali. Príklad zároveň poukazuje na význam európskych zdrojov a spolufinancovania projektov LIFE, ktoré umožňujú realizovať rozsiahle opatrenia na ochranu prírody.
Podľa autorov analýzy preto obmedzovanie dostupných zdrojov nezasahuje iba samotné mimovládne organizácie. Môže mať priamy dosah na ochranu prírody, obnovu krajiny a výsledky dlhoročnej práce odborníkov.
Prečo je dôležité pomenúvať súvislosti
Analýza približuje environmentálne rozhodnutia v širších súvislostiach a ukazuje, akú úlohu zohrávajú odborné poznatky, právne postupy a občianska angažovanosť pri ochrane verejného záujmu. Jej súčasťou je aj verejná komunikácia témy, ktorá sa aj prostredníctvom publicity v médiách dostáva k širšiemu publiku. Cieľom je priblížiť nielen samotné rozhodnutia a ich dôsledky, ale aj prácu ľudí a organizácií, ktoré na ne reagujú.
Prípad ochrany prírody ukazuje, že odolnosť spoločnosti nestojí iba na existencii inštitúcií. Závisí aj od ľudí, ktorí dokážu uplatniť svoje znalosti, overovať rozhodnutia verejnej moci a hľadať riešenia aj v situáciách, keď sa podmienky ich práce výrazne menia.
Aktivita vznikla v rámci projektu podporeného programom EEA Civil Society Fund Slovakia, ktorý je súčasťou Finančného mechanizmu EHP a Nórska na obdobie 2021 – 2028. Program na Slovensku spravuje konzorcium Nadácia Ekopolis, Nadácia otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatská nadácia.
