Svetový deň vody: Poľnohospodárskej pôde pomáha s vlahou projekt PRE JAČMEŇ

Pestovanie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku čelí posledné roky veľkým výzvam. Hlavnými dôvodmi sú zmena klímy a výkyvy počasia, ktoré túto plodinu vysoko citlivú na vlahu oberajú o kvalitu. Pri príležitosti Svetového dňa vody sa v Oponiciach neďaleko Nitry uskutočnila výsadba drevín v rámci projektu PRE JAČMEŇ, ktorý spája pivovarníkov, pestovateľov a odborníkov na agrolesníctvo s cieľom pomôcť tento negatívny trend zvrátiť. 

Výsadba 150 kusov sadeníc čerešní v Oponiciach, ktorá má podporiť zadržiavanie vody v poľnohospodárskej krajine, sa symbolicky viaže k Svetovému dňu vody. Je výsledkom spolupráce Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ktorý tieto pozemky obhospodaruje, pivovarníkov z Plzeňského Prazdroja Slovensko a odborníkov z Nadácie Ekopolis. Spoločne spojili sily a cez projekt PRE JAČMEŇ prinášajú konkrétne riešenia, ako podporiť udržateľné pestovanie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku. Projekt má cez princípy agrolesníctva a cielenú výsadbu drevín za cieľ zabrániť pôdnej erózii a odnosom jej najúrodnejších častíc, a zároveň zvýšiť jej schopnosť zadržiavať vodu. Zároveň takto prispieva k posilneniu biodiverzity a zmierňovaniu mikroklimatických extrémov.

Sladovnícky jačmeň s ohľadom na relatívne krátky vegetačný cyklus potrebuje dostatok vlahy primárne v jarnom období. Jej nedostatok sa prejaví slabou hustotou porastu, malou veľkosťou zŕn alebo vysokým obsahom dusíka. Naopak veľký objem zrážok na konci vegetačného obdobia sa môže prejaviť v podobe plesní a ďalších poškodení zŕn. „Dlhodobý trend osevných plôch sladovníckeho jačmeňa vôbec nie je pozitívny – ich rozsah klesá. Kým v roku 2012 predstavovala plocha s jarným sladovníckym jačmeňom takmer 70 tisíc hektárov, v minulom roku to bolo už len okolo 40 tisíc hektárov. Preto je potrebné adaptovať sa na nové klimatické podmienky. Keďže cieľom Plzeňského Prazdroja Slovensko je aj naďalej vyrábať všetok slad vo Veľkom Šariši zo slovenského jačmeňa, považujeme zachovanie tradície jeho pestovania na Slovensku za dôležité,“ zdôrazňuje Ivan Tučník zo spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko, pod ktorého projekt spadá.

Vysokoškolský poľnohospodársky podnik s jedným z jeho stredísk v Oponiciach je pritom už šiestou lokalitou na Slovensku, ktorá sa prínosy projektu PRE JAČMEŇ rozhodla využiť. Lokalita je okrem miestneho kaštieľa známa aj pozostatkami výsadby čerešní zo začiatku 20. storočia. „Na výsadbu použijeme vysokokmenné stromy čerešní prevažne starých odrôd, na silne rastúcich podpníkoch, konkrétne čerešňu vtáčiu. Výsadba bude v podobe obnovených stromoradí lemujúcich poľnohospodárske komunikácie, ktoré využívame ako prístupové cesty k poliam a susedia priamo s obhospodarovanými parcelami. Stromy budú stabilizované dvoma kolmi a s pletivovou ochranou proti poškodeniu zverou,“ spresňuje Jakub Mankovecký, z Ústavu záhradníctva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU.

Stromy pritom plnia v rámci vodozádržných opatrení hneď niekoľko funkcií. Zvyšujú schopnosť pôdy vsakovať vodu a spomaľujú jej odtok z krajiny. „Vďaka stromom zrážky nepadajú priamo na zem, stromy ich zachytávajú svojimi korunami. Pôda tak dostane vlahu, ale netrpí náporom extrémnych zrážok. Stromy zároveň zvyšujú jej odolnosť voči erózii a pomáhajú regulovať vodný režim v pôde. V horúcom období majú dreviny výrazný vplyv na mikroklímu svojho okolia, ktoré ochladzujú odparovaním vody – jeden dospelý strom  dokáže odpariť v priemere 100 litrov vody za deň. Navyše, opadom listov a svojimi koreňmi stromy obohacujú pôdu o výživné látky a organickú hmotu. Na to nadväzuje bohatší pôdny život a celkovo zdravšia pôda s lepšou štruktúrou, čo zabezpečuje, okrem iného, aj väčšiu schopnosť pôdy zadržiavať vodu,“ vysvetľuje prínos stromov Martin Gálik, programový manažér Nadácie Ekopolis.

Výsadba ovocných stromov v Oponiciach je tento rok prvou lokalitou, kde sa projekt PRE JAČMEŇ realizoval. V najbližšie dni bude nasledovať výsadba ďalších, takmer 200 drevín, v poľnohospodárskych družstvách Radošinka vo Veľkých Ripňanoch a Devio v Nových Sadoch, ktorú na jeseň neumožnilo počasie, neskôr počas roka pribudnú ďalšie tri. Celkovo sa do projektu od jeho spustenia v roku 2022 zapojilo deväť lokalít. Ich priama podpora pritom zahŕňa nielen nákup sadeníc stromov, oporných kolov, ochranného pletiva a ostatného pomocného materiálu potrebného k výsadbe, ale aj odborné poradenstvo pestovateľom a plánovanie výsadieb v spolupráci s Nadáciou Ekopolis a Národným lesníckym centrom.

Plzeňský Prazdroj si dlhodobo zakladá na kvalite surovín,  ktorých svoje pivo varí, a zároveň sa ich snaží nakupovať čo najbližšie k svojmu pivovaru. V roku 2023 nakúpil 100 % sladovníckeho jačmeňa od lokálnych dodávateľov, celkovo išlo o viac  ako 27 tisíc ton. Do roku 2030 má spoločnosť za cieľ nakupovať všetky poľnohospodárske suroviny od farmárov s udržateľným spôsobom produkcie.

Zaujímavosti o sladovníckom jačmeni a vode:

•    Suchom sú u nás najviac ohrozené oblasti na južnom Slovensku, vrátane Žitného ostrova. Patria medzi ne aj lokality, kde sa tradične pestuje sladovnícky jačmeň. Ten je jednou zo základných surovín pri výrobe piva.
•    Na 1 kilo  vypestovaného sladovníckeho jačmeňa sa priemerne spotrebuje 1200 – 1500  litrov vody, v závislosti od kvality pôdy, vonkajšej teploty, zrážok, či rýchlosti vetra.
•    Jedno steblo jačmeňa môže mať v priemere 26 využiteľných zŕn.
•    Na výrobu jedného pollitráku piva sa môže spotrebovať až 3000 zrniek sladu, čo je dohromady približne 95 gramov.
•    Stromy pomáhajú spomaľovať odtok vody v krajine vďaka koreňovým systémom, po ktorých voda stečie a vsiakne do väčších hĺbok.
•    Odolnosť pôdy voči dopadom klimatických extrémov pomáha zvýšiť aj návrat drobných krajinných prvkov do poľnohospodárskej krajiny v podobe medzí alebo stromoradí.