Venujte 2% na rozvoj bicyklovania na Slovensku
Zdravo sa cítiť, znamená zdravo žiť. Bicyklovanie ponúka možnosť zdravo a ekologicky sa pohybovať, spoznávať prírodné a kultúrne krásy Slovenska a prilákať viac návštevníkov do našich regiónov.
Do roku 2018 sme podporili vyznačenie, úpravu a zvýšenie bezpečnosti viac ako 1 000 km cyklotrás po celom Slovensku, vrátane nových značiek, smerovníkov, lavičiek i prístreškov.
Nadácia Ekopolis sa aj tento rok uchádza o vašu dôveru a podporu prostredníctvom 2% z vašej dane z príjmu.
DARUJTE NÁM 2% NA PODPORU ROZVOJA BICYKLOVANIA.
Informácie o tom, ako postupovať pri poukázaní 2% a potrebné tlačivá nájdete – TU.
Ď A K U J E M E.
Zahlasujte za slovenskú jabloň v prestížnej európskej ankete
Do 8. ročníka prestížnej ankety Európsky strom roka sa zapojilo 13 krajín. Počas mesiaca február môžu ľudia hlasovať za svojho favorita na webovej stránke www.treeoftheyear.org. Slovensko v nej zastupuje jabloň z Bošáce, víťazka slovenskej ankety Strom roka 2017.
Európsky strom roka poukazuje na zaujímavé staré stromy ako na dôležité prírodné i kultúrne bohatstvo, ktoré by sme si mali vážiť a chrániť ho. V Európskom strome roka na rozdiel od iných súťaží nie je dôležitá krása, veľkosť ani vek, ale príbeh a spojenie s ľuďmi. So svojimi príbehmi v ankete súťažia v tomto ročníku okrem Slovenska aj stromy z Belgicka, Bulharska, Chorvátskej republiky, Českej republiky, Litvy, Maďarska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Ruskej federácie, Spojeného kráľovstva a Španielska.
Medzi výnimočné stromy v tomto ročníku patrí najväčší korkový dub na svete, ktorý je zapísaný aj v Guinnessovej knihy rekordov, zriedkavá regionálna odroda našej slovenskej jablone, unikátny symbol skautského hnutia v Spojenom kráľovstve, ale i stromy, ktoré prežili záplavy, choroby, požiare a iné hrozby.
Slovensko reprezentuje v ankete Európsky strom roka 120-ročná jabloň z Bošáce. „Prastará jabloň je pamiatkou na dávnych ovocinárov, ktorých stromy rastú a rodia ovocie aj po viac ako sto rokoch. Ide o málo známu, vzácnu a dnes takmer zabudnutú regionálnu odrodu. Strom je dnes krásnym torzom, ale napriek poškodeniu má udivujúcu vnútornú vitalitu, na jar vždy bohato kvitne, na jeseň poskytuje nevšedne bohatú úrodu jabĺk, ktoré pri dobrom uskladnení vydržia až do ďalšieho leta. Keď usadneme do jej tieňa, môžeme sa od nej učiť, ako sa nevzdávať a čeliť životným príkoriam,“ uvádza Milan Hronec, programový manažér Nadácie Ekopolis.
Hlasovanie o Európsky strom roka prebieha počas celého februára 2018 na webovej stránke www.treeoftheyear.org. Na víťazný strom, ktorý získa titul Európsky strom roka, čaká finančná odmena určená na jeho odborné ošetrenie alebo výsadbu stromov v jeho okolí. Medzinárodnú súťaž organizuje Environmental Partnership Association, ktorej členom je aj Nadácia Ekopolis.
Viac informácií o ankete Európsky strom roku: www.treeoftheyear.org
Fotografie a logá na stiahnutie: www.treeoftheyear.org/ETY-2018/Media.aspx
Pozrite si filmy UPre: skutočne rómske odpovede
17. januára 2018 sa v priestoroch kina Úsmev v Košiciach uskutočnilo premiérové premietanie dokumentárnych filmov UPre: skutočne rómske odpovede. Dokumentárne filmy košického autora Miša Hudáka zobrazujú príbehy rómskych komunít zo stredného i východného Slovenska, ktoré sa rozhodli robiť niečo pre seba i pre druhých a ktorých snahy v uplynulých rokoch finančne podporila Nadácia Ekopolis a Karpatská nadácia.
Nadácia Ekopolis v spolupráci s Karpatskou nadáciou realizovali v rokoch 2015 až 2017 Program rozvoja rómskych komunít, vďaka ktorému bolo podporených 11 projektov v Banskobystrickom kraji a 21 projektov v Prešovskom a Košickom kraji. Cieľom programu bolo upozorniť na výzvy, ktorým čelí naša spoločnosť, a to zhoršenie situácie rómskej menšiny v oblasti dostupnosti zamestnania, bývania, vzdelávania či zdravotnej starostlivosti a zároveň rastúce protirómske nálady v rámci väčšinovej spoločnosti.
Filmy nájdete: TU
Fotogaléria z premiéry: TU
Do 2. kola grantového programu Zelené oázy postupuje 107 projektov
Koncom októbra 2017 bol vyhlásený 12. ročník grantového programu Zelené oázy. Spoločnosť SLOVNAFT, a.s. venuje do tohto ročníka programu sumu 56 000 eur, ktorá bude rozdelená medzi najlepšie projekty.
Do uzávierky 1. kola, ktorá bola 11. decembra 2017, sme obdržali 182 žiadostí. Z týchto vybrala hodnotiaca porota postupujúce projekty do 2. kola.
Zoznam postupujúcich projektov nájdete TU.
Uzávierka prijímania žiadostí (v 2. kole) je 12. február 2018 o 16.00 hod.
Viac informácií nájdete na www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/zelene-oazy.
Príďte diskutovať o deviatich zaujímavých filmoch
V kine Úsmev sa budú premietať dokumenty o Rómoch, ktorí sa rozhodli robiť niečo pre seba a pre druhých
Karpatská nadácia v spolupráci s Nadáciou Ekopolis predstaví v stredu 17. januára 2018 o 17.30 hod. v kine Úsmev na podujatí UPre: skutočne rómske odpovede deväť dokumentárnych filmov košického autora Miša Hudáka. Ten vo svojich kratučkých filmoch trvajúcich priemerne okolo štyroch minút zobrazil príbehy rómskych komunít zo stredného i východného Slovenska, ktoré sa rozhodli robiť niečo pre seba i pre druhých a ktorých snahy tieto dve nadácie v uplynulých dvoch rokoch finančne podporili. Vznikla takto prehliadka zaujímavých filmov spojená s diskusiou.
V priebehu 2 rokov bolo vďaka Programu rozvoja rómskych komunít podporených 11 projektov v Banskobystrickom kraji a 21 projektov v Prešovskom a Košickom kraji. Je dôležité informovať verejnosť o príkladoch dobrej praxe, ktoré tento program priniesol. A to je aj cieľom premietania, ktoré sa uskutoční 17. januára 2018 v priestoroch kina Úsmev v Košiciach.
Diváci uvidia napríklad príbeh Eleonóry Liptákovej a Eriky Polgáriovej, učiteliek z Dobšinej, ktoré v rodinnom dome svojpomocne vlastnými silami vybudovali komunitné centrum kopírujúce domácnosť s kuchyňou, detskou izbou, obývačkou. Vybranú skupinu mladých rodín učia ich ako žiť, starať sa o deti a venujú sa aj sexuálnej výchove, aby nemali viac detí len toľko, o koľko sa dokážu postarať.
Návštevníci si môžu pozrieť aj film o projekte z obce Kecerovce, v ktorej Rómovia vyrábajú brikety zo zberového papiera a používajú ich na vykurovanie. Okrem toho, že majú v zime čím kúriť, znížila sa aj kriminalita v lese takmer na nulu, pretože miestni Rómovia prestali kradnúť drevo, čo bol problém v celom okolí. V Banskobystrickom kraji je práčovňa, v ktorej pracujú nielen Rómovia, ale aj iní ľudia, ktorí sa ťažko umiestňujú na trhu práce. Napríklad mamičky po materskej alebo ľudia s ľahším zdravotným hendikepom. Je to veľmi úspešná prevádzka, ktorá svoje služby poskytuje rôznym zariadeniam na okolí. Práčovňa je už zisková a schopná sa samofinancovať.
Mišo Hudák, ktorý tieto filmy režíroval, vraví, že lepšiu vec doteraz nerobil. Zvolil si iný pohľad, nie stereotypy ponúkané televíziami v reportážach o rómskych komunitách. „Tie sa prezentujú už skoro ako ZOO. Ukazuje sa len ich pád na sociálne dno. Nechceli sme potvrdzovať stereotypy, ktoré ľudia majú. Nehľadali sme senzácie a nerobili instantnú publicistiku. V našich filmoch sme chceli nájsť príbeh a pozitívnu správu nielen o tom, že Rómovia vedia pracovať, ale aj to že nerómovia sú schopní spolupracovať s Rómami na rovnocennej úrovni. Porozumenie medzi majoritou a minoritou je základ,“ uzatvára Mišo Hudák, pripravený pokračovať v projekte, ktorý môže byť vzorovým, ako to robiť všade.
Prinášame vám príjemné čítanie na voľné dni
Na príjemné zimné čítanie vám ponúkame najnovšie vydanie nášho Echopolisu. Echopolis – informačný bulletin Nadácie Ekopolis prináša členom Klubu Ekopolisu a ďalším záujemcom stručné informácie – echá zo života nadácie. V tomto čísle sa dočítate o programoch a aktivitách nadácie počas druhej polovice roka 2017.
Na stiahnutie: TU
Súťaž PRE VODU prinesie Trnave nápady na úpravu rieky Trnávka
Mesto Trnava sa zapojilo do 3. ročníka súťaže PRE VODU s problémom malých prietokov riečky Trnávka, ktorá preteká naprieč mestom. Študentský tím zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave strávil 2 dni v Trnave, aby priamo v teréne zmapoval situáciu a následne navrhol opatrenia na revitalizáciu toku Trnávka.
Mestské zastupiteľstvo v Trnave prijalo ešte v roku 2015 Stratégiu adaptácie mesta Trnava na dopady zmeny klímy. Súčasťou tohto dokumentu je aj dôležitá oblasť, a to zadržiavanie vody na území mesta. Na toku Trnávka sa v minulosti nachádzali regulačné zariadenia (tzv. stavidlá), ktoré boli z dôvodu havarijného stavu odstránené. Samospráva uvažuje o osadení podobných prvkov tak, aby okrem zatraktívnenia verejných priestorov došlo k zadržaniu vody a ochladzovaniu vzduchu. Aby získali zaujímavé návrhy na riešenia, vedenie mesta sa rozhodlo zapojiť do 3. ročníka súťaže PRE VODU. Cieľom zadania je na základe podrobnej analýzy navrhnúť vodozádržné opatrenia na toku Trnávka v meste.
Súťažný tím, ktorý pracuje pod vedením prof. Ing. Andreja Šoltésza, PhD., má celkom 10 členov – mladých študentov a doktorandov – geodetov a vodohospodárov zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. 8. a 9. decembra 2017 prebehlo prvé stretnutie študentov, a to priamo na mieste riešeného zadania.
“Študenti robili zameriavanie toku Trnávka, teda zisťovanie priestorových a výškových parametrov toku, zameriavali miesta, kde sú rôzne výpuste a potenciálne problémové miesta. Ich cieľom je overiť možnosti na to, aby opatreniami krátkodobej regulácie prietoku vody „zdvihli“ vodu v rieke v meste tak, aby Trnávka bola nielen atraktívnym verejným priestorom, ale sa tu aj zlepšila kvalita vody. Ukazuje sa však, že to bude pomerne náročný proces, ktorý predpokladá jednania so správcom toku, správcom kanalizačnej sústavy v meste, ale aj majiteľmi výpustí do rieky,” uvádza Martina B. Paulíková, programová manažérka Nadácie Ekopolis.
Riešenie, ktoré vypracuje študentský tím, bude využité ako podklad pre ďalšie stupne projektovej dokumentácie. „Pre mesto Trnava je to výborná príležitosť získať podklady a zaujímavé nápady na riešenie problému, ktorý považuje za akútny nielen vedenie mesta, ale aj obyvatelia. Naša samospráva si je vedomá negatívnych dôsledkov zmeny klímy na mesto a jeho okolie, a problematika efektívneho hospodárenia s vodou je jednou z najdôležitejších oblastí,” dopĺňa Tomáš Guniš, vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií MsÚ v Trnave.
Chaty v národných parkoch Slovenska majú šancu ozelenieť
Nadácia Ekopolis a spoločnosť KOOR, s.r.o. spúšťajú na Slovensku nový projekt, zameraný na ekologizáciu horských chát v národných parkoch. Projekt, podporený nemeckou nadáciou DBU, sa bude venovať najmä oblasti výroby, skladovania a šetrenia energie, manažmentu pitnej a úžitkovej vody, odpadov a odpadových vôd a protipožiarnej ochrany.
Cieľom projektu je ukázať na konkrétnych praktických príkladoch, že environmentálne technológie sa dajú využiť aj v obtiažnych horských oblastiach. Aktuálna prvá fáza projektu, ktorá potrvá do jari budúceho roka, mapuje súčasné pomery na chatách a identifikuje možné ekologizačné opatrenia, ktoré by sa dali na chatách realizovať.
Dvanásť chát, ktoré sa dostali do užšieho výberu, sa nachádzajú v štyroch národných parkoch – v Tatranskom národnom parku a v národných parkoch Nízke Tatry, Veľká Fatra a Muránska planina. Pre lepšie otestovanie rozličných podmienok boli chaty vybraté tak, aby medzi nimi boli veľké chaty i malé útulne, chaty nedostupné inak ako peši i chaty dostupné autom, chaty vo vlastníctve fyzických osôb a právnických osôb i štátu. Ekologizačné opatrenia budú podporené najmenej na šiestich z nich, pričom o finálnom výbere chát rozhodne donorská nadácia DBU na základe podkladov a odporúčaní, ktoré dodá Nadácia Ekopolis a KOOR, s.r.o.
Ing. Michal Kováčik, manažér projektu za firmu KOOR, o projekte povedal: „Chatám, na ktorých sa podarí projekt zrealizovať, sa výrazne zvýši efektívnosť prevádzky a užívateľský komfort návštevníkov a zároveň sa znížia prevádzkové náklady. Projekt má aj edukatívny charakter, môže slúžiť ako inšpirácia pre návštevníkov chát, aby sa správali ekologicky aj u seba doma.“
„Projektom by sme radi prispeli ku skvalitneniu podmienok pre návštevníkov horských chát a útulní pri súčasnom znížení dopadov ich prevádzky na cenné prostredie, v ktorom sa nachádzajú. Turisti, ktorí tieto horské chaty využívajú ako zázemie pri spoznávaní prírody, tak získajú nielen lepšie služby, ale aj možnosť oboznámiť sa s modernými zelenými technológiami. V neposlednom rade projekt zapadá do našich aktivít, ktorými už vyše 20 rokov zlepšujeme podmienky pre udržateľné turistické využívanie cennej slovenskej prírody,“ uviedol k projektu riaditeľ Nadácie Ekopolis Peter Medveď.
Nadácia Ekopolis má 25-ročné skúsenosti s manažovaním grantových programov zameraných na demokratizáciu občianskej spoločnosti a environmentálnu udržateľnosť. Nemecká spolková nadácia pre životné prostredie (DBU) podporuje široký okruh projektov, ktoré sa týkajú ekológie, životného prostredia a záchrany architektonického dedičstva. Firma KOOR, s.r.o. je slovenskou firmou pôsobiacou v oblasti realizácií projektov riešenia úspor energií a znižovania negatívnych dopadov ľudskej činnosti na životné prostredie.
Blíži sa uzávierka grantového programu Zelené oázy
Ľudia s aktívnym prístupom k životnému prostrediu môžu prostredníctvom grantového programu Zelené oázy pomôcť revitalizovať verejné priestory miest a obcí. Spoločnosť SLOVNAFT, a.s., v spolupráci s Nadáciou Ekopolis rozdelí sumu 56 000 eur medzi projekty, ktoré sú zamerané na ochranu prírody a zveľaďovanie verejných priestorov. Zapojenie miestnych komunít a aktívnych dobrovoľníkov je pritom jedným z hlavných cieľov programu. Uzávierka prijímania žiadostí o grant je 11. decembra 2017.
Grantový program Zelené oázy už vyše desať rokov podporuje vytváranie, obnovu alebo skrášlenie verejných priestorov, ekologicky hodnotných lokalít a trás. O grant môžu žiadať registrované mimovládne neziskové organizácie, základné a stredné školy, učilištia, centrá voľného času a komunitné centrá, a tiež priamo mestá a obce. Finančné prostriedky môžu byť použité na obstaranie materiálu na výsadbu a úpravy terénu, náradie a iné potreby, ktoré sú v súlade s environmentálnym zámerom projektu.
„Je čoraz viac zrejmé, že aj nás sa už bezprostredne dotýkajú klimatické zmeny, aké sme doteraz nezažili. Dlhé obdobia extrémnych horúčav, prívalové dažde, vysychanie celých oblastí a iné. Dopad týchto zmien sa prejavuje nielen v mestskom prostredí. Program Zelené oázy sa od svojho vzniku snaží reagovať na aktuálne výzvy v oblasti životého prostredia, a tak verný svojmu poslaniu – ale aj názvu – sa v tomto ročníku prioritne zameriavame na realizáciu adaptačných opatrení ako reakciu na zmenu klímy,“ približuje Milan Hronec, programový manažér Nadácie Ekopolis.
Medzi adaptačné opatrenia patria lokálne, praktické a efektívne opatrenia na zadržiavanie vody, ochladzovanie – hlavne v mestách, rozširovanie zelených plôch (predovšetkým viacetážovej alebo vertikálnej zelene), podpora efektívnejšieho hospodárenia s vodou, budovanie zelených striech, opatrenia na prevenciu a elimináciu následkov lokálnych prívalových povodní a podobne. „Mnohí ľudia majú originálne nápady, ako riešiť bodové problémy s vodou vo svojom okolí a tých by sme chceli podporiť. Inšpiráciou pre žiadateľov môže byť aj existujúci katalóg adaptačných opatrení miest a obcí Bratislavského samosprávneho kraja,“ dopĺňa Milan Hronec.
Podrobné informácie o grantovom programe Zelené oázy, kritériá a prihlasovacie formuláre sú na stránkach www.oazy.sk, www.ekopolis.sk a www.slovnaftludom.sk.
Viac informácií poskytne programový manažér Nadácie Ekopolis Milan Hronec, 048 / 470 1095, 0911 452 457, e-mail: hronec@ekopolis.sk.