Hlasujte za Strom roka a podporíte jeho ošetrenie

Symbolicky, na podujatí Deň stromu v Čiernom Balogu, sa začalo 11. júla hlasovanie    o víťazovi ankety Strom roka 2009. Do májovej uzávierky prišlo 88 nominácií stromov z celého Slovenska. Poslaním ankety, ktorej siedmy ročník vyhlásila Nadácia Ekopolis, je upozorniť na staré, vzácne či inak zaujímavé stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie a jeho ochranu. Generálnym partnerom ankety je skupina Skanska na Slovensku.

Zo všetkých prihlásených stromov vybrala porota 12  finalistov. „ Najmladší je 84-ročný topoľ čierny z Bratislavy a rovnako starý je aj  sekvojovec mamutí z obce Práznovce, okres Topoľčany. Najstarší spomedzi finalistov  je 850-ročný dub letný  z Dubinného, ktorý patrí medzi najstaršie stromy v strednej Európe. O titul Strom roka 2009 sa bude uchádzať aj

605-ročná lipa veľkolistá z Turej Lúky pri Myjave, ktorá je vyhlásená za chránenú prírodnú pamiatku,“upresnil Milan  Hronec, programový manažér Nadácie Ekopolis.   .

Zostaviť finálovú dvanástku stromov nebolo pre porotu jednoduché, pretože každý strom je pre niekoho výnimočný, s pekným príbehom. „ Minuloročný víťaz javor horský z Drietomy získal 2 708 hlasov. Uvidíme, koľko hlasov bude potrebovať tohtoročný víťaz a či minuloročného víťaza počtom hlasov prekoná, “ dodala Magdaléna Dobišová, členka poroty zo spoločnosti Skanska, generálneho partnera projektu.

Okrem hlasovania na verejných podujatiach môžete podporiť svojho favorita prostredníctvom SMS správy, korešpondenčného lístka, pohľadnice alebo priamo na www.ekopolis.sk.   Hlasovať sms-kou  môžete na tel. číslo 7775, v  tvare   STROM* číslo stromu od  1-12*KONTAKTNÉ ÚDAJE. Kontaktné údaje uveďte, ak máte záujem vyhrať knižnú poukážku v hodnote 66 EUR. Cena spätnej sms je 0,20 EUR vrátane DPH. Fotografie a príbehy stromov sú uverejnené na www.ekopolis.sk, www.skanska.sk a formou inzercie neskôr aj médiách. Možnosť hlasovať máte do 2.10. 2009.

Výsledky ankety budú známe koncom októbra 2009. Víťazný strom dostane odmenu v podobe komplexného dendrologického posudku od odborného partnera ankety – arboristickej  spoločnosti   ISA Slovensko ako aj finančný príspevok  332 EUR (10 tisíc Sk).  Stromy, ktoré sa v ankete umiestnia na 2. a 3. mieste, získajú rovnakú peňažnú čiastku 332 EUR, ktorá môže byť použitá na ich ošetrenie alebo úpravu okolia stromu.

Anketa Strom roka je súčasťou grantového programu Nadácie Ekopolis  – Ľudia pre stromy, ktorý podporuje skvalitňovanie životného prostredia výsadbou drevín alebo ich záchranou.

Generálnym partnerom programu je už štvrtý rok  skupina Skanska v SR.

V minuloročnej ankete sa na 2.mieste umiestnil sekvojovec mamutí z Dolnej Krupej (1870 hlasov) a tretia skončila lipa malolistá z Budmeríc (1860 hlasov).

■ Dvanásť finalistov ankety Strom roka  2009  

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

■ Príbehy nominovaných stromov

Strom č.1. – Topoľ čierny, Bratislava – areál Ekonomickej univerzity v Petržalke,

vek: 84 rokov, obvod: 430 cm, výška: 40 m  

V lokalite, kde sa topoľ nachádza, boli vysadené stromy pre potreby remeselnej výroby korytárov, ktorí  v Petržalke žili ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Topoľ prežil urbanizáciu Petržalky a dnes je ozdobou areálu univerzity.

Strom č.2 –  Lipa veľkolistá srdcovitolistá, Myjava – Turá Lúka, lokalita u Belanských, pri dome č. 564, vek: 605 rokov, obvod: 1 015 cm, výška: 16 m

Strom patrí k najstarším drevinám na Slovensku, v okrese Myjava je najstarším evidovaným chráneným stromom.  Od roku 1990 je vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku. Je unikátny nielen vekom a rozmermi, ale aj tvarom kmeňa. Pre okolie má mimoriadny estetický, vedecký, kultúrny a krajinotvorný význam.

Strom č.3. –  Brest horský, Liptovské Revúce – lokalita Hlinisko, pri kaplnke sv. Ondreja, okres  Ružomberok, vek: 400 rokov, obvod: 470 cm, výška: 27 m

Strom Matuzalem je vzhľadom na svoj vek v obdivuhodne dobrom zdravotnom stave. Napriek výskytu v tesnej blízkosti štátnej cesty odolal „rozmarom“  človeka a dodnes je tichým svedkom udalostí v obci.

Strom č.4. –  Jaseň štíhly, Šíd – dvor Obecného úradu, okres Lučenec, vek: 600 rokov, obvod: 465 cm, výška: 26 m

Šírka koruny tohto stromu je až 35 metrov. Aj najstarší ľudia v obci si jaseň rastúci v centre obce pamätajú v tej istej podobe, akú má teraz.

Strom č.5. – Javor horský, rastie pri poľovníckom zámočku kniežaťa Kristiana Krafta von Hohenlohe v Tatranskej Javorine, okres Poprad, vek: 120 rokov, obvod: 180 cm, výška: 16 m

Javor so šiestimi kmeňmi tvorí typický kolorit okolia zámočku. Spojitosť s pôvodným majiteľom je možné hľadať aj v nenaplnenej túžbe kniežaťa po potomkoch a symbolickom vysádzaní javorov – blížencov pri zámočku. Napriek tomu, že obec nesie názov po tomto strome, dnes je jeho zastúpenie v lesnatom katastri už len symbolické.

Strom č.6.-  Borovica čierna, Žarnovica – mestský cintorín, vek: 100 rokov, obvod: 280 cm, výška: 25m

Borovica rastie na cintoríne v kotline medzi horami, je rozprávkovo nádherná z každého uhla pohľadu. Od nepamäti sleduje a zmierňuje bolesť pozostalých a bdie nad pokojom zosnulých.

Strom č.7.- Lipa veľkolistá, Trenčianske Stankovce – park Jána Lipského, miestna časť Sedličná, okres Trenčín, vek: 600 rokov, obvod: 631 cm, výška: 32m

Strom rastie neďaleko hrobky Jána Lipského, prvého slovenského kartografa, rodáka z Trenčianskych Stankoviec. Podľa rozprávania starších ľudí z obce, za svojho života obiehal tento rodák strom na bielom koni.

Strom č. 8. – Dub cérový, rastie pri ceste nad obcou Tepličky, na trase Hlohovec – Radošiná, okres Hlohovec,  vek: 200 rokov, obvod: 395 cm, výška: 25m

Na dube je pripevnený obrázok Panny Márie, preto sa mu hovorí aj „Pri obrázku“. Pri tomto strome sa zvykli ľudia stretávať a potom  pokračovať pešo cez Soroš do Hlohovca, či už za notárom, lekárom či len tak na rínok. Rovnako sa pri ňom stretávali zaľúbenci. Takto to chodilo až do roku 1947, kedy začal jazdiť prvý autobus. Od stromu je veľmi pekný výhľad na Nitriansku pahorkatinu, za jasného počasia vidieť aj Nitru. Dnes je miesto dôležitým bodom na trase turistického pochodu Fornoseg – Frašták.

Strom č.9. – Dub letný, Dubinné – v blízkosti hlavnej cesty, okres Bardejov, vek: 850 rokov, obvod: 733 cm, výška: 25 m

Ide o jeden z najstarších stromov v strednej Európe. Doteraz prežil všetky nepriazne osudu, najmä blesky. Aj ľudia sa už neraz pokúšali ukončiť jeho život. Miestni dúfajú, že sa mu podarí prežiť aj teraz, keď bol vyradený zo zoznamu chránených stromov.

Strom č.10. – Topoľ biely, Košice – na Staničnom námestí, vek: 150 rokov, obvod: 660 cm, výška: 24 m

Možno ho nazvať strom – vytrvalec. Takmer dvojnásobne prevyšuje ostatnú zeleň v okolí. Strom vyprevádzal a vítal mužov bojujúcich v dvoch svetových vojnách, vítal panstvo prichádzajúce z Miškolca na konečnú stanicu Potiskej železnice. Bol svedkom demolácie starej romantickej stanice, uhýbal stavebným mechanizmom pri výstavbe novej budovy železníc. Prežil likvidáciu starej a výstavbu novej električkovej trate aj početné úpravy Staničného námestia.

Strom č.11. –  Sekvojovec mamutí, Práznovce – miestna časť Horňany, okres Topoľčany, vek: 84 rokov, obvod: 432 cm, výška: 25 m

Strom je dominantou danej lokality. Zasadil ho polesný Fridrich Konrád v roku 1928.Prežil ako jediný z piatich vysadených, asi 25 cm vysokých semenáčikov. V prvých rokoch sadenice chránil pred mrazom a slnkom rohožami, v suchých rokoch ich polieval. Od roku 1996 je vyhlásený za chránený strom a predstavuje biologicky, esteticky aj krajinotvorne hodnotný solitér. Podľa dendrológov má táto sekvoja najušľachtilejší vzrast zo všetkých (asi 40) sekvojí rastúcich na Slovensku.

Strom č.12 – Orech čierny, Pavlovce nad Uhom – miestny park, okres: Michalovce

vek: 199 rokov, obvod: 630 cm, výška: 25 mOrech rastie v parku, ktorý obkolesoval kaštieľ rodu Barkóciovcov. Z kaštieľa dnes stojí už len panská jazdiareň. Strom je jedným z dvoch vysadených exemplárov, ktoré dal v prvej polovici 19. storočia vysadiť gróf Barkóci a prežili aj budovu kaštieľa. Park s rozlohou necelých 14 hektárov  aj budova panskej jazdiarne  sú dnes evidované ako národné kultúrne pamiatky.

■ Kontakty:

Nadácia Ekopolis, Komenského 21, 974 01, Banská Bystrica,

Programový manažér Milan Hronec, tel. 048 / 414 54 78, 0905  266 043, hronec@ekopolis.sk.