V Banskej Bystrici sa bude konať 10. ročník HUMAN FORUM

28. – 30. novembra  2023 sa v Banskej Bystrici uskutoční už 10. ročník ľudskoprávneho fóra  „HUMAN FORUM – Demokracia v ohrození?“, ktorého iniciátorom je občianska platforma Nie v našom meste v Banskej Bystrici. V mene nadácie Ekopolis vás pozývame na toto podujatie, pretože téma rozvoja občianskej spoločnosti je nám blízka a považujeme ju za veľmi dôležitú.

Minulý ročník konferencie (HUMAN FORUM 2022) bol zameraný na podporu demokracie zdola, na diskusie o dôležitosti posilňovania lokálnych demokracií, t. j. na budovanie lokálnych komunít, ktoré budú odolné voči prejavom radikalizácie, extrémizmu, nacionalizmu, rasizmu, antisemitizmu, xenofóbie, homofóbie a iných prejavov netolerancie až nenávisti, a to v geopolitickej situácii agresívnej vojny Ruska voči suverénnemu štátu Ukrajina.

Hlavnou témou 10. ročníka je Posilňovanie demokracie a občianskej spoločnosti ako prevencia rastu extrémizmu. Téma demokratických lokálnych spoločenstiev sa ukazuje ako kľúčová. Bez demokracie zdola nemožno vybudovať silnú, udržateľnú a odolnú demokratickú spoločnosť ako celok.

V tomto roku sa budú organizátori osobitne venovať potenciálu spolupráce pri rozvoji občianskej spoločnosti a demokracie na Ukrajine, či už v období stále pretrvávajúcej vojny alebo v povojnovom období. Slovensko a Európska únia potrebuje mať susediacu Ukrajinu so stabilnou demokraciou a silnou občianskou spoločnosťou.

PROGRAM

Viac informácií nájdete na www.humanforum.sk a www.facebook.com/humanforumsk.

Baťovianska záhrada je inšpiráciou pre nový ročník Zelených oáz

Titul Top projekt a finančná odmena. Baťovianska záhrada z Partizánskeho zvíťazila v grantovom programe Zelené oázy a odovzdáva štafetový kolík ďalším tvorcom lepšej krajiny. Nový ročník programu sa začína práve teraz a umožní mestám, neziskovým organizáciám, školám a komunitným centrám uchádzať sa o podporu pre svoje projekty.

„Grantový program Zelené oázy má za uplynulých 17 rokov na svojom konte už 400 zelených projektov. Plnia svoju funkciu pre verejnosť, a popri tom zlepšujú vzťahy medzi ľuďmi z lokálnych komunít, ktorí ich vytvorili. V dlhom zozname sú nové alebo obnovené zelené miesta, parky, záhrady, aleje, ale aj náučné chodníky po celom Slovensku,“ hovorí riaditeľ Komunikácie spoločnosti SLOVNAFT, a.s., Anton Molnár.

Grantový program dokázal motivovať ľudí z podporených projektov k obdivuhodným výsledkom. Prvotná finančná injekcia zo Zelených oáz je často pomyselnou hybnou silou, ktorá rozkrúti koleso aktivít a prispeje k tomu, že veci začnú do seba zapadať. Zrazu sa pridajú ďalší finanční podporovatelia a sponzori, nájdu sa ďalší motivovaní dobrovoľníci a vysnívané sa stáva skutočnosťou.

„Za týmito slovami stoja čísla 26 projektov realizovaných v tomto ročníku – vysadených viac ako 625 stromov, 745 kríkov, od odpadu bol vyčistený úsek popri rieke v dĺžke 20 kilometrov, pri brigádach pomohlo 1 779 dobrovoľníkov, ktorí odpracovali na projektoch 6 917 hodín. Grantová podpora 59 tisíc eur, ktorá vyžaduje aj spolufinancovanie od realizátorov jednotlivých projektov, bola zhodnotená a dosiahla sumu 109 tisíc eur. Sú to čísla, ktoré si zaslúžia obdiv a rešpekt nás všetkých,“ uvádza Ľubica Štúberová, programová manažérka Nadácie Ekopolis.

Top projekt 2023

Titul Top projekt v 17. ročníku Zelených oáz získala Baťovianska záhrada, ktorá najlepšie zhmotnila esenciu témy ročníka „S nápadom, spolu a zodpovedne“. Projekt z Partizánskeho s názvom V duchu udržateľnosti je iniciatívou a aktivitou niekoľkých žien a  občianskych združení, ktoré tu spolupracujú a synergicky sa dopĺňajú. Záhradu začali budovať a vysádzať už v roku 2019.

„Odvtedy sa krásne rozrástla. Je tam veľa stromov, rastlín, zákutí, veľa možností na realizáciu rôznych skupín. Do záhrady chodia školské skupiny, rodičia s deťmi, klienti denného centra pre ľudí s mentálnym postihnutím aj seniorského centra. Baťovianska záhrada získala podporu zo Zelených oáz už po druhý raz. V roku 2021 tu vďaka grantu vysadili stromy, kry, rastliny. V roku  2023 získali financie na zachytávanie dažďovej vody z okolitých susedských prístreškov, pretože záhrada je odkázaná hlavne na tento zdroj vody na zalievanie zelene,“ dopĺňa Ľubica Štúberová.

Téma 18. ročníka Zelených oáz – Ruka v ruke

Obce, mestá, neziskové organizácie, školy a komunitné centrá spolu s dobrovoľníkmi môžu požiadať o financie na výsadbu a revitalizáciu zelene aj v roku 2024. V 18. ročníku grantového programu Slovnaftu a Nadácie Ekopolis si najlepšie komunitné enviroprojekty rozdelia 60 000 eur.

Podtitul ročníka Ruka v ruke v sebe odráža spoluprácu aktívnych a nadšených ľudí, ktorí chcú rozvíjať verejné priestranstvá, so samosprávami, ktoré môžu pomôcť pri zásadných zmenách vzhľadu a spôsobu využívania týchto verejných priestranstiev. Vzniknú tak miesta, v ktorých sa ľudia cítia dobre, radi sa tam stretávajú a vedia sa pri ich budovaní, využívaní a následnej údržbe realizovať.  Mení sa ich vzťah k danému miestu, sú hrdí na to, kde žijú a sú spokojní s tým, čo sa im podarilo. „Či už ide o výsadbu alejí, obnovu starých ovocných sadov, budovanie komunitných záhrad, čistenie alebo úpravu existujúcich priestorov alebo ide o projekty, ktoré zadržiavajú a efektívne hospodária so zrážkovou  vodou, možností je veľa. To všetko sa dá len vtedy, keď sa spojí chuť ľudí s podporou  samosprávy. Zelené oázy v roku 2024 hľadajú projekty, ktoré v tomto duchu dokážu nájsť efektívne prepojenie občianskeho sektora s verejným,“ hovorí Ľubica Štúberová.

„V novom ročníku grantového programu Zelené oázy chceme podporiť zodpovedné a udržateľné nápady, spájajúce ľudí pri formovaní pestrého prostredia, v ktorom žijeme už dnes a ktoré bude dobre slúžiť aj budúcim generáciám. Veríme, že spolu dokážeme svoje okolie inšpirovať, spolu dokážeme tvoriť hodnotu pre budúcnosť, že #SpoluDokážemeVeľa,“ uzatvára Anton Molnár.

Výzva na podávanie projektov je otvorená od 14. novembra 2023 do 8. januára 2024. Podporené projekty sa budú môcť realizovať už na jar 2024.

Viac informácií je dostupných na: www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/zelene-oazy a www.spoludokazemevela.sk/nase-projekty/zelene-oazy.

Kontakt: Ľubica Štúberová, programová manažérka Nadácie Ekopolis, stuberova@ekopolis.sk, 0902 526 755.

Zásadné priority v ochrane životného prostredia

EMVO a nezávislí odborníci a odborníčky, 12. novembra 2023

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, ako aj vláda ako celok budú riešiť úlohy, ktoré sú heslovite uvedené v tomto texte. Väčšina z nich vyplýva Slovenskej republike ako povinnosť zakotvená v medzinárodnoprávnych dokumentoch (OSN, EÚ, Rady Európy, OECD a ďalších), ktorú SR dobrovoľne prijala a zaviazala sa ju plniť. Osobitnú kategóriu pritom predstavujú naše záväzky, bez splnenia ktorých nebude možné čerpať prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, Fondu spravodlivej transformácie a iných zdrojov. Ďalšie povinnosti MŽP i celej vláde vyplývajú z platných právnych noriem a strategických dokumentov, ktoré prijali predchádzajúce parlamenty a vlády (napr. Envirostratégia 2030). So všetkými týmito úlohami sa musíme ako spoločnosť vysporiadať, aby Slovensko bolo silnou, odolnou, zdravou a bezpečnou krajinou pre všetkých. Krajinou, kde si ľudia vážia a ochraňujú zachovanú prírodu i historické dedičstvo a sú právom hrdí na jej krásu. Krajinou, kde chcú žiť a vytvárať hodnoty.

Všeobecné úlohy

• Vo všetkých oblastiach ochrany životného prostredia je nutné uplatňovať princíp informovaného rozhodovania na základe odborných vedeckých poznatkov a spoľahlivých dát, pričom je potrebné zlepšiť ich zber, vyhodnocovanie a dostupnosť. Súčasťou rozhodovania má byť zapojenie všetkých relevantných strán do dialógu a účinnejšie vymáhanie platných zákonov.
• Ochrana životného prostredia často presahuje jeden rezort a jednotlivé oblasti, preto je potrebné zaručiť zohľadnenie všetkých zložiek životného prostredia aj v činnosti iných ministerstiev. V intenciách Agendy 21, Agendy OSN 2030, environmentálnych programov EÚ a ďalších dokumentov musíme zabezpečiť, aby sa environmentálne aspekty dôsledne premietli do všetkých verejných politík a do činnosti všetkých ústredných orgánov štátnej správy. V záujme šetrenia zdrojov, efektívneho využívania pomoci z EÚ a konsolidácie verejných financií je potrebné prestať dotovať najväčších znečisťovateľov životného prostredia a celkovo odvetvia a aktivity, ktoré evidentne znečisťujú, alebo inak ohrozujú životné prostredie a zdravie ľudí.
• Významnou úlohou je aj novelizácia nedávno prijatej stavebnej legislatívy a zákona o EIA tak, aby bola garantovaná plnohodnotná účasť verejnosti a samospráv na plánovaní a hodnotení/posudzovaní rozvojových zámerov a dokumentov.
• Veľkým problémom je aj nedostatok ľudských kapacít. V reakcii na alarmujúcu intenzitu klimatickej krízy a krízy biodiverzity dochádza k nárastu súvisiacej agendy na štátnej aj regionálnej úrovni. Na zvládnutie úloh je podpora ľudských kapacít a vzdelávania v tejto sfére nevyhnutná.

 Biodiverzita

V oblasti ochrany biodiverzity a krajiny stojíme pred veľkou úlohou dobudovania systému chránených území na rôznych úrovniach. Dokončenie zonácie národných parkov, dobudovanie sústavy Natura 2000 a iných chránených území si vyžaduje zapojenie expertov, vlastníkov a užívateľov pozemkov aj samospráv. Potrebné je zaviesť finančné a iné mechanizmy a zjednodušiť existujúce postupy, ktoré podporia praktickú starostlivosť o chránené územia či zabezpečia spravodlivú náhradu za obmedzenie hospodárenia, a tak vyriešia aj spory v dotknutých územiach.

Ochrana biodiverzity a ochrana klímy sú spojené nádoby s výrazným synergickým efektom. V každej oblasti, či už ide o chránené územia, manažment lesov alebo vôd, je potrebné zohľadňovať ich nezastupiteľnú úlohu pri ochrane obyvateľstva. Prírode blízke hospodárenie, princíp predbežnej opatrnosti a integrovaný manažment krajiny vie priniesť obyvateľstvu nielen ochranu pred nežiaducimi dôsledkami zmeny klímy, ale aj dlhodobé benefity v podobe nových pracovných príležitostí či ochrany majetku a zdravia. Projekty, ktoré majú výrazne negatívny dopad na kvalitu lesov, vôd a ochranu druhovo významných území, je nutné prehodnotiť a zastaviť.

Chránené územia

• Zonácie národných parkov a akékoľvek zmeny v sústave chránených území realizovať tak, aby zabezpečovali primeranú a reprezentatívnu ochranu celej škály pôvodných aj sekundárnych biotopov a biodiverzity na ne viazanej a aby rešpektovali kategorizáciu IUCN. Zonácie a ďalšie zmeny v rozsahu chránených území realizovať len na základe práce nezaujatých pracovných skupín so zastúpením vlastníkov a užívateľov pozemkov, expertov, environmentalistov, štátnej a neštátnej ochrany prírody a samospráv.
• Dobudovať sústavu Natura 2000 podľa požiadaviek Európskej komisie. Zabezpečiť vyhlásenie všetkých území v národnom zozname území európskeho významu za chránené územia v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Vypracovať, schváliť a realizovať programy starostlivosti o územia Natura 2000 a chránené územia národnej sústavy. Vytvoriť komplexný systém zberu informácií o využívaní chránených území a vykonávaných opatreniach starostlivosti, ktorý umožní adaptívny manažment chránených území s ohľadom na predmety ich ochrany.
• V chránených územiach realizovať v zodpovedajúcom rozsahu praktickú ochranu predmetov ochrany (biotopov, biotopov druhov a druhov) a vytvoriť udržateľný a administratívne jednoduchý systém financovania starostlivosti o územia národnej sústavy, ako aj o územia sústavy Natura 2000 tak, aby sa postupne zastavilo zhoršovanie stavu cenných dedičstiev využitia zeme i iných významných sekundárnych biotopov a pokles biodiverzity.
• Zapojiť vlastníkov pozemkov do starostlivosti o chránené územia a vytvoriť podporné mechanizmy, aby všade, kde je to možné, zabezpečovali aktívne manažmentové opatrenia vlastníci a/alebo správcovia pozemkov. Tam, kde vlastníci nemajú záujem alebo možnosti realizovať starostlivosť o chránené územia, ponúknuť im vysporiadanie vlastníctva výkupom alebo zámenou pozemkov do vlastníctva štátu, prípadne zabezpečiť realizáciu starostlivosti inou formou dohody.
• V poľnohospodárskej krajine vytvoriť dostatočné podporné mechanizmy v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky i pozemkových úprav, ktoré budú motivovať poľnohospodárov hospodáriť šetrne s ohľadom na potrebu ochrany biodiverzity, pôdy a klímy, zachovávať a zveľaďovať diverzitu krajiny a mať o takéto citlivé hospodárenie záujem.
• Vytvoriť ekonomicko-daňový mechanizmus nahradzujúci výpadok daní z nehnuteľnosti pri zmene kategórie lesa v chránených územiach.
• Vytvoriť systémový nástroj na podporu rekonštrukcie a budovania infraštruktúry životného prostredia v obciach ležiacich na území národných parkov a ich ochranných pásiem a v ďalších chránených územiach. V oblastiach s chránenými územiami presadzovať a podporovať rozvoj založený na ekonomickom potenciáli regiónov pre rekreáciu a cestovný ruch, za súčasného rešpektovania prírodných hodnôt a poslania chránených území.
• Presunúť štátnu správu v ochrane prírody a krajiny na odborné organizácie ochrany prírody a krajiny a vytvoriť podmienky na zefektívnenie zabezpečovania úloh odbornými organizáciami ochrany prírody a krajiny a zabezpečovania ich dôslednej kontroly.
• Vytvoriť podporný mechanizmus na financovanie preventívnych opatrení zabraňujúcich alebo zmierňujúcich škody na majetku spôsobené chránenými živočíchmi. Rozšíriť pôsobnosť zásahového tímu pre medveďa aj na ďalšie druhy chránených živočíchov, ktoré spôsobujú škody na majetku. V prípade medveďa hnedého dôsledne realizovať preventívne opatrenia, ktoré efektívne zmierňujú riziká habituácie/synantropizácie druhu – zabezpečenie miest na zber komunálneho odpadu, zníženie počtu krmovísk a vnadísk pre zver a ich prísna kontrola, aktívna podpora pestovania poľnohospodárskych plodín, ktoré sú pre medveďa menej atraktívne, prípadne ich ochrana a pod.
• Prijať opatrenia na zachovanie, podporu a obnovu ekologickej konektivity, predovšetkým medzi chránenými územiami, na obnovu prírodných biotopov a krajiny a prevenciu/spomalenie šírenia inváznych a rozpínavých organizmov.

Lesy

• Pokračovať v prechode z konvenčného na prírode blízke hospodárenie v lesoch, zvyšovať rozlohu lesov bez zásahov, predovšetkým na strmých svahoch a vo vysokých nadmorských výškach. Všade, kde je to možné, uprednostňovať integrované udržateľné lesné hospodárstvo ako súčasť integrovaného manažmentu krajiny.
• V lesoch, ktoré majú primárne produkčnú funkciu (hospodárske lesy), musí hospodárenie viesť k zvýšeniu ich odolnosti voči zmene klímy, za súčasného zachovania ostatných ekosystémových služieb vrátane podpory biodiverzity.
• V chránených územiach, v ktorých sa lesy využívajú, používať najšetrnejšie spôsoby hospodárenia podriadené zabezpečeniu predmetov ochrany a účelu chráneného územia.
• Podporovať certifikáciu hospodárenia v lesoch podľa princípov zodpovedného využívania, ktoré vyvážene rešpektuje ekonomické, environmentálne a sociálne princípy a umožňuje dotknutým stranám a záujmovým skupinám viesť dialóg s lesným hospodárom.
• Podporovať kaskádové využívanie dreva a zavádzanie princípov obehového hospodárstva do spracovateľského reťazca dreva, aby sa zmiernil tlak na lesy ako zdroj dreva.
• Vytvoriť a zaviesť celoštátny systém sledovania pôvodu a tokov dreva umožňujúci efektívnu kontrolu (vrátane verejnej kontroly) v súlade s požiadavkami európskeho Nariadenia o kontrole odlesňovania.

Voda

• Pokračovať v prevencii narušovania a v obnove pozdĺžnej a laterálnej konektivity vodných tokov a riečnych nív, odstraňovaní starej, nefunkčnej infraštruktúry s bariérovým efektom, v prevencii narušovania a v obnove záplavových území a iných mokradí v súlade so Stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity 2030.
• Udržiavať existujúce a zavádzať nové prírode blízke riešenia na zníženie rizík povodní a sucha, vyhodnotiť efektivitu technických versus prírode blízkych riešení.
• Prehodnotiť plánované veľké infraštruktúrne projekty s negatívnym dopadom na stav vôd a zastaviť prípravu tých, kde existujú environmentálne, sociálne a ekonomicky lepšie alternatívy zabezpečenia účelu stavby.
• Pri hospodárení s vodnými zdrojmi uplatňovať krajinný/integrovaný prístup, napr. hospodárenie v lesoch a na poliach nesmie zhoršovať odtokové pomery a eróziu – ktoré bude následne potrebné sanovať drahými vodozádržnými a protipovodňovými opatreniami. Ochrana vodných zdrojov, ochrana a obnova retenčnej kapacity krajiny musí byť integrálnou súčasťou rozhodovania o povolení činností v extravilánoch aj v intravilánoch a tiež sa musí realizovať osobitnými opatreniami na prevenciu vzniku a riešenia dôsledkov sucha a ďalších neželaných vplyvov zmeny klímy.

Zmena klímy

Prebiehajúca zmena klímy je urgentným problémom, ktorý široko presahuje oblasť jedného ministerstva a zasahuje do všetkých oblastí života obyvateľstva a krajiny. V súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska musíme pristupovať k celospoločenským problémom z pohľadu ochrany ľudí pred dôsledkami zmeny klímy, ale aj z pohľadu vytvárania nových príležitostí pre ľudí. Dôraz treba klásť na spravodlivú, sociálne citlivú transformáciu spoločnosti. Pri príprave legislatívy a plánovaní konkrétnych krokov zameraných na dosiahnutie uhlíkovej neutrality je nutná synergia a spolupráca. Slovensku chýba dostatočná medzisektorová koordinácia a riešenia orientované na dlhodobé výsledky. Na zvládnutie nízkouhlíkovej transformácie je nutné zastaviť podporu fosílnych zdrojov a fosílnej infraštruktúry. Naopak, posilniť musíme vznik kapacít na štátnej, ale aj regionálnej a samosprávnej úrovni. Európska únia poskytuje Slovensku do roku 2030 viac ako 15 miliárd eur na opatrenia súvisiace so znižovaním emisií a adaptáciou na zmenu klímy. Tieto prostriedky sa musia použiť čo najúčelnejšie – tak, aby sme využili veľký a rôznorodý potenciál benefitov plynúcich zo zelenej transformácie.

• Zaručiť útlm využívania fosílnych palív v súlade s parížskymi klimatickými cieľmi – uhlia do roku 2030, plynu do roku 2035 a ropy do roku 2040. Namiesto fosílnych zdrojov a ich infraštruktúry musia byť investície smerované do efektívnych riešení v súlade s týmito záväzkami.
• Pre obyvateľov, komunity a sociálne skupiny zasiahnuté energetickou chudobou zaviesť adresnú pomoc, ktorá im zníži účty za energie, a to poskytnutím prostriedkov na obnovu budov a využitie obnoviteľných zdrojov energie. Energetickou chudobou trpí približne 150 000 domácností, čo je 8,2 % všetkých domácností na Slovensku.
• Poskytovať metodickú, finančnú a odbornú podporu samosprávam v oblasti klimatických (mitigačných a adaptačných) opatrení. Cieľom je zlepšiť strategické plánovanie, zvýšiť cielené využívanie finančných zdrojov a kvalitu realizácie opatrení na miestnej úrovni.
• Pripraviť vzdelávanie a rekvalifikačné programy, ktoré budujú nové kompetencie, kľúčové pre udržateľnosť a prebiehajúcu transformáciu hospodárstva.
• Zavádzať efektívne adaptačné opatrenia, aby sa ľudia vedeli prispôsobiť meniacim sa prírodným podmienkam. V obciach a mestách ide o prvky zelenej infraštruktúry, ktoré zvyšujú kvalitu života, pomáhajú predchádzať živelným pohromám a miernia dopady extrémnych prejavov počasia.
• Zabezpečiť akceleráciu využitia obnoviteľných zdrojov energie (OZE) ohľaduplných voči prírode a prospešných pre miestne komunity. Legislatívna a finančná podpora decentralizovaných energetických riešení (napr. energetických komunít), prehľadnejšie povoľovanie a odstránenie bariér rozvoja OZE vedú k lacnejšej a bezpečnejšej výrobe energie z domácich zdrojov.
• Konštruktívna a koordinovaná spolupráca medzi všetkými rezortmi, na všetkých úrovniach štátu tak, aby sa transformácia spoločnosti podarila a dopady na životnú úroveň ľudí boli čo najmenšie. Popri spolupráci je nutný dôraz na zlepšenie práce s dátami a budovanie analyticko-odborných kapacít na riešenie rozsiahlej agendy súvisiacej so zmenou klímy.
• Zapojenie verejnosti: Klimatické politiky, ktoré odrážajú skutočné potreby a vznikajú za účasti zástupcov verejnosti, lepšie fungujú a verejnosť ich aj lepšie prijíma. Odborná verejnosť vrátane zástupcov občianskych organizácií, biznisu a samospráv prináša kvalitné riešenia a spája štát so širokou verejnosťou.
• Klimatický zákon, legislatívny a strategický rámec: Aby sme naplno využili potenciál transformácie na nízkouhlíkové hospodárstvo a aby transformácia bola sociálne spravodlivá pre všetkých, musí Slovensko zvládnuť plánovanie. Medzi najdôležitejšie zákony a stratégie patria:

–   Klimatický zákon

–   Integrovaný Národný energetický a klimatický plán

–   Implementácia Európskej zelenej dohody a balíka Fit for 55

Environmentálne záťaže

Staré environmentálne záťaže sú problémom, ktorý ťaží regióny naprieč celým Slovenskom. Ani po 30 rokoch fungovania samostatnej republiky sme neboli schopní sa vysporiadať s časovanými bombami, ktoré ohrozujú zdravie slovenského obyvateľstva. Je nutné vypracovať plán na bezodkladné riešenie predovšetkým vysokorizikových lokalít s potenciálnymi dopadmi na celé regióny, a to vrátane možností financovania ich sanácie (napr. toxické skládky a sedimenty v CHVO Žitný ostrov, PCB látky na východnom Slovensku, gudróny na Horehroní a i.).

Odpady

Naše záväzky v odpadovom hospodárstve vyžadujú intenzívnejšie snahy o predchádzanie vzniku odpadov a zlepšenie manažmentu nakladania s odpadmi. Cieľom Slovenska musí byť výrazné zníženie miery skládkovania. Vo viacerých problémových oblastiach treba zaviesť zmeny v systéme rozšírenej zodpovednosti príjemcov, aby sme zabezpečili dostatočné financovanie triedenia odpadu a recyklácie. Medzi potrebné opatrenia v recyklácii patrí zavedenie triedeného zberu textilu či povinnosť úpravy zmesových odpadov pred ich uložením na skládku.

• Zaviesť ekonomické opatrenia, ktoré znevýhodnia skládkovanie a energetické využívanie odpadov pred ich recykláciou, opätovným využívaním a predchádzaním ich vzniku – napr. zvýšenie skládkovacieho poplatku, zavedenie poplatku za energetické zhodnocovanie odpadov a pod.
• Zaviesť zmeny v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov tak, aby bolo zabezpečené dostatočné financovanie triedeného zberu v obciach a recyklácie vyhradených výrobkov, ktoré pokryje oprávnené náklady v plnej výške.
• Zaviesť povinný triedený zber textilu s financovaním v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
• Zaviesť princípy ekomodulácie a ekodizajnu do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
• Rozšíriť rozsah jednorazových plastových výrobkov, ktoré je zakázané používať – napr. obaly na verejných akciách, dekorácie na hroby a i.
• Preniesť zodpovednosť za odvod z nerecyklovaných plastových obalov zo štátu na výrobcov.
• Zaviesť do praxe povinnosť úpravy zmesových komunálnych odpadov pred ich uložením na skládku odpadov.
• Zaviesť moratórium na budovanie nových a rozširovanie existujúcich zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov na obdobie, ktoré je nevyhnutné na overenie účinnosti nových opatrení, zavedených s cieľom znížiť množstvo nevytriedených odpadov.
• Personálne a technicky zabezpečiť zvýšenie kontroly dodržiavania a vymáhania platnej legislatívy v odpadovom hospodárstve.
• Zaviesť účinnú podporu aktivít na predchádzanie vzniku odpadov – napr. opakovane použiteľné obaly, príprava na opätovné používanie, opravy a i.
• Zaviesť minimálne štandardy a postupy pre kompostovanie biologicky rozložiteľných odpadov formou spoločnej vyhlášky MŽP SR a MPRV SR.
• Zaviesť minimálne štandardy a postupy pre úpravu odpadov pred ich skládkovaním formou vyhlášky MŽP SR.

Environmentálna výchova, vzdelávanie a osveta

V environmentálnej výchove je potrebné zanalyzovať súčasný stav celého systému vrátane jeho financovania. Slovensko čaká príprava novej koncepcie environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety (EVVO), ktorá má platiť od roku 2025. Je potrebné nastaviť prioritné témy vzdelávania a osvety a pravidelne monitorovať celkové fungovanie systému EVVO. Problémom tejto oblasti sú aj kapacity. Na efektívne vzdelávanie v environmentálnej oblasti treba personálne posilniť ministerstvo životného prostredia, zlepšiť pedagogický výskum i vzdelávanie učiteľov a učiteliek a zaviesť túto profesiu aj do Národnej sústavy kvalifikácií.

• Analýza súčasného stavu poskytovania a financovania systému environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety (EVVO) v SR a jej porovnanie s európskym štandardom.
• Nastaviť pravidelný a kvalitný monitoring poskytovania EVVO.
• Definovať prioritné témy v EVVO vo verejnom záujme a v súlade s prioritami environmentálnej politiky.
• Vyhodnotiť Rezortnú koncepciu EVVO do roku 2025 a iniciovať prípravy novej štátnej koncepcie EVVO.
• Podporiť budovanie a rozvoj siete stredísk environmentálnej výchovy verejných aj súkromných poskytovateľov EVVO v celej krajine.
• Zabezpečiť, aby každá škola naprieč SR mala kompetencie od roku 2026 zaviesť nový Štátny vzdelávací program vrátane jeho environmentálneho piliera.
• Formálne definovať kompetencie a zodpovednosti environmentálnych koordinátorov/koordinátoriek na školách a nastaviť systém ich celoživotného vzdelávania.
• Posilniť pedagogický výskum i pregraduálnu prípravu budúcich učiteľov a učiteliek v environmentálnych témach vrátane tradičného ekologického poznania.
• Zaradiť profesiu pracovník/pracovníčka environmentálnej výchovy do Národnej sústavy kvalifikácií.
• Vydávanie rezortného časopisu (ako náhrada Enviromagazínu) za účelom informovania verejnosti o dianí v rezorte životného prostredia s výrazným zastúpením tém EVVO.
• Spolupráca s poskytovateľmi EVVO pri popularizácii zelených komponentov Plánu obnovy a odolnosti.
• Personálne posilniť rezort životného prostredia pre efektívne vykonávanie environmentálnych politík v oblasti EVVO.

Tlačová správa_20231113_MV_PVV_pred_priority MZP 

Dobrý sused pomôže už aj v Petržalke, Dunajskej Lužnej a Moste pri Bratislave

V 6. ročníku môžu o grant požiadať nielen komunity z Ružinova, Vrakune, Podunajských Biskupíc a Rovinky, ale už aj z Petržalky, Dunajskej Lužnej a Mostu pri Bratislave. Dobrý sused podporuje nápady, ktoré zlepšia spolunažívanie a dobré medziľudské vzťahy, obohacujú kultúrny, športový alebo komunitný život a skvalitňujú verejný priestor. Najlepšie projekty si v roku 2024 a 2025 rozdelia sumu viac ako 61 tisíc eur.

„Grantový program Dobrý sused pomáha v okolí rafinérie. Spája aktívnych ľudí pri zlepšovaní komunitného života a za uplynulých päť rokov dokázal, že dobré nápady podporené grantom zlepšujú priateľské susedské vzťahy ,“ hovorí riaditeľ Komunikácie spoločnosti SLOVNAFT, a.s., Anton Molnár.

Grantový program Dobrý sused je zameraný na podporu spolupráce aktívnych občanov, ktorá udržiava a rozvíja dobré susedské vzťahy. Jedným z cieľom programu je aj podpora spolupráce a partnerstiev samospráv, školských zariadení a občianskych združení. Za uplynulých päť rokov program podporil viac ako 60 dobrých zámerov a užitočných riešení v bratislavských mestských častiach Ružinov, Vrakuňa, Podunajské Biskupice a obci Rovinka. V šiestom ročníku k nim pribudnú aj projekty z Petržalky, Dunajskej Lužnej a Mostu pri Bratislave.

„V Nadácii Ekopolis oceňujeme rozhodnutie donora programu, spoločnosti Slovnaft, rozšíriť územné pôsobenie Dobrého suseda do ďalších častí Bratislavy a okolia. Grantový program bude silným partnerom pre komunity, mestské časti a spoločenský život už aj v Petržalke, Dunajskej Lužnej či Moste pri Bratislave. Rozhodli sme sa trochu upraviť výzvu grantového programu, ktorý v nasledujúcich dvoch rokoch prerozdelí do spomínaných lokalít viac ako 61 tisíc eur. Grantovú výzvu otvárame 7. novembra 2023 na dva mesiace. Ďalšie kolo bude pre uchádzačov o grant prístupne vo februári 2024,“ dopĺňa Ľubica Štúberová, programová manažérka Nadácie Ekopolis.

Uzávierka 1. kola grantovej výzvy na rok 2024 je 9. januára 2024.

Viac informácií nájdete na: www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/dobry-sused, www.spoludokazemevela.sk/nase-projekty/dobry-sused 

Kontakt: Ľubica Štúberová, programová manažérka Nadácie Ekopolis, stuberova@ekopolis.sk, 0902 526 755.

Obnova turistických chodníkov pokračovala aj v Malej Fatre, Spišskej Magure a vo Vihorlate

Cieľom programu Živé chodníky je obnova, oprava či údržba turistického a cykloturistického značenia, ako aj oddychových a atraktívnych miest pre turistov. Vďaka podpore značky Horalky prebehla počas tejto jesene obnova turistických chodníkov v ďalších 3 lokalitách. 

Dobrovoľníci z OZ Ferrata HZS Martinské Hole (Malá Fatra) vymenili starý poškodený drevený most na zaistenej turistickej trase Ferrata HZS na Martinských holiach za nový oceľový most. Zároveň obnovili turistické značenie na celej dĺžke trasy, čo je 4,2 km.

Združenie pre rozvoj horskej cyklistiky vytvorilo oddychové miesto pri starom peknom židovskom cintoríne v Spišskej Magure. Taktiež obnovilo značenie na 7 km cykloturistickej trasy.

OZ Telekia Vihorlat vylepšilo značenie prístupového turistického chodníka k Morskému Oku vo Vihorlate a postavilo 2 mostíky na trase cez potok Okna.

Pozvánka na online debatu Sadíme budúcnosť o pôvodných a nepôvodných druhoch drevín

Pôvodné a nepôvodné druhy drevín

Premyslený a rozvážny výber vhodného druhu je bezpodmienečným predpokladom úspešnej výsadby a najmä dlhodobého zotrvania stromu na vybranom mieste. Časy, kedy sa „patrilo“ mať vysadené nielen v sídlach pestrofarebné, cudzokrajné a vizuálne netradičné dreviny, sa už našťastie skončili, s následkami sa však musíme vysporadúvať dodnes. Navyše, keďže sa v súčasnosti dá kúpiť takmer čokoľvek, ľudia v dobrej viere či z neznalosti stále sadia rizikové druhy aj tam, kde hrozí ich šírenie do prírody.

Ako definuje pôvodné a nepôvodné druhy súčasná legislatíva a prečo by sme tom mali čo-to vedieť ešte pred tým, ako sa rozhodneme vysadiť sadenicu do krajiny? Vieme ako je možné invázne dreviny odstraňovať? Sú problémom iba invázne druhy alebo je nutné rozlišovať aj iné, potenciálne rizikové druhy? O téme bude rozprávať členka správnej rady ISA Slovensko, RNDr. PaedDr. Bc. Daniela Vašková Kasáková.

Kedy: 2. novembra od 17:00 Online podujatie na Facebooku

Oslávte s nami Medzinárodný deň stromov

Medzinárodný deň stromov sa každoročne oslavuje 20. októbra už od roku 1872, kedy s touto myšlienkou prišiel novinár J. Sterling Morton.

Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli spustiť našu kampaň DARUJTE STROMY KRAJINE.

Našou činnosťou je krajina, v ktorej žijeme, narušená. Boli časy, keď sa stromy a kroviny likvidovali – v mestách, popri cestách, či pre účely poľnohospodárstva. Dnes práve takéto lokality na výsadby vyhľadávame, aby sme do nej stromy  a funkčnú zeleň vrátili, pretože tu má svoje nezastupiteľné a nenahraditeľné miesto.

Pomôcť v našom úsili nám môžete aj Vy – svojím darom, vďaka ktorému môžeme podporovať lokálne komunity naprieč Slovenskom, ktoré vracajú do krajiny život.

Ďakujeme.

Inšpiratívne príklady z grantového programu Zelené oázy

Grantový program Zelené oázy podporuje už 17 rokov aktívnych občanov v neziskových organizáciách, miestnych samosprávach, školských zariadeniach a centrách voľného času pri vytváraní, obnove a zveľaďovaní verejných priestorov. Od svojho vzniku podporil 418 projektov po celom Slovensku a prerozdelil sumu viac ako milión eur. Každý ročník prináša inšpiratívne príklady zmysluplných a udržateľných projektov, ktoré spájajú ľudí pri formovaní pestrého prostredia v ktorom žijú, ale bude slúžiť aj budúcim generáciám.

Prečítajte si o príkladoch dobrej praxe z roku 2023:

Psychiatrická nemocnica Profesora Matulaya Kremnica a Spojená škola internátna Kremnica – projekt Terapeutická záhrada a ovocná škola

V areáli Psychiatrickej nemocnice prof. Matulaya v Kremnici otvorili v októbri terapeutickú a ovocnú záhradu. Zúročili tak niekoľko mesiacov trvajúci projekt, s ktorým uspeli v grantovom programe Zelené oázy. V rámci  projektu vybudovali v záhrade napríklad vyvýšené záhony, chodníčky, vysadili ovocné kríky a stromy. Osadili tu lavičky a vybudovali altánok, ktorý je súčasťou prírodného amfiteátra.  Súčasťou projektu je aj chodník bosých nôh,  vtáčie búdky, či domčeky pre hmyz.

Dospelí pacienti sa zapájajú v rámci pracovnej terapie do pestovania rastlín, byliniek, kvetov a spoločne s záhradníkom sa starajú o celú záhradu, kompostujú, polievajú areál zo zachytenej dažďovej vody. Detskí pacienti sa v rámci vyučovania a voľného času zúčastňujú na pestovaní, sledovaní vtáctva a hmyzu v domčekoch a keď záhrada prinesie aj svoje prvé plody zužitkujú sa pri príprave lekvárov či sirupov.

250 dospelákov a 350 žiakov vyzbieralo viac ako 2 tony odpadu pozdĺž brehov Malého Dunaja, Klátovského ramena, vrátane Klátovského kanála a aj pri obci Malé Dvorníky. Tento rok sa zberu odpadu zúčastnilo 8 obcí, a to Trhová Hradská, Jahodná, Horné Mýto, Dunajský Klátov, Malé Dvorníky, Veľké Dvorníky a Dolný Bar, Potônske Lúky a 5 základných škôl z Dunajskej Stredy.

Občianske združenie Kukkonia požiadalo neziskovú organizáciu INCIEN, aby po akcii vyhotovila analýzu vyzbieraného odpadu . Tá ukázala, že drvivá väčšina nájdeného odpadu pozostávalo z PET fliaš, hliníkových plechoviek, plastových fólií a polystyrénu. Našli sa aj elektronické zariadenia, pneumatika, nábytok i komunálny odpad.

Alej na Prameni je komunita, ktorá postupne premieňa nevyužitý priestor za domovou zástavbou na pestrú záhradu otvorenú pre všetkých okoloidúcich. V minulom roku vysadili lipovú alej , jedlé kríky, záhony kvetína aj lúku. Tento rok vďaka podpore zo Zelených oáz pokračujú, rozhodli sa chovať včely a zbierať dažďovú vodu. Záhrada je otvorená pre školské skupiny, voľnočasové detské aktivity aj spoločné komunitné pikniky. Na jeseň, keď sa dostatočne ochladí, budú sadiť ďalšie stromy – orechy, gaštany, jarabiny, javory a buky.

Strom, ktorý si pamätá príchod Pálffyovcov do Malaciek. 500 ročný dub je Strom roka 2023

V 21. ročníku ankety Strom roka odovzdalo svoj hlas viac ako 19 tisíc milovníkov stromov. Tí  rozhodli, že titul Strom roka 2023 poputuje tento raz do Malaciek. Dub letný zo Zámockého parku získal 4201 hlasov verejnosti a na jar bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka.

Tesne za víťazným dubom, s počtom hlasov 2966, sa umiestnil Platan javorolistý zo Žiaru nad Hronom, ktorý rastie na nádvorí biskupského kaštieľa. Tretie miesto si s počtom hlasov 2112 vyslúžila Borovica lesná zo Žiliny, ktorá rastie pri známej Paľovej búde. Na každého z víťazov čaká posúdenie a ošetrenie odborníkmi v hodnote 300 eur. Vyhlásenie výsledkov sa uskutočnilo 13. októbra 2023 v ústredí Slovenskej sporiteľne v Bratislave.

Súťaž pre školy

Odmenené boli aj tento rok školy, ktoré sa zapojili do súťaže v rámci ankety. V prvej kategórii, kde rozhodoval počet zapojených žiakov, sa na prvom mieste ocitla Základná škola Májové námestie z Prešova vďaka 829 hlasom, druhé miesto patrí Základnej škole Veľkomoravská z Trenčína s počtom hlasov 773 a tesné tretie miesto si vyslúžili žiaci zo Základnej školy Juraja Fándlyho zo Serede vďaka748 hlasom.

„V druhej kategórii sme ocenili enviro aktivity navyše, ktoré sa na danej škole robia – nerozhoduje teda počet žiakov, ale aby sme boli férovejší aj k menším školám, či triedam, tie majú možnosť ukázať nám, čo všetko v škole robia, aby si uctili krásu vzácnych a zaujímavých stromov a učili sa, prečo sú stromy dôležité,“ približuje Martina Hromadová z Nadácie Ekopolis. Ocenenou školou výsadbovým materiálom v hodnote 150 eur je Základná škola Jána Smreka z obce Melčice-Lieskové, ktorá i nominovala chránený Dub sivozelený do aktuálneho ročníka, ten skončil na ôsmom mieste. Na ďalších dvoch priečkach, ktoré sú ocenené milými cenami pre najmenších sa umiestnila Materská škola Haburská z Prešova a Spojená škola internátna z Fatranskej v Žiline.

Aktivity v ankete pokračujú

„V ankete nás ešte čaká ošetrenie stromov a to nie len tých víťazných. Vďaka spolupráci s ISA Slovensko sa nám každý rok darí ošetrovať aj také stromy, ktoré nám boli do ankety nominované, no do finále sa nedostali. Ich stav si však často zaslúži o to väčšiu pozornosť,“ dopĺňa Hromadová.

Už po štvrtý krát sa v ankete bude konať aj verejná výsadba stromov. Tá je plánovaná na neskoršie novembrové obdobie s dobrovoľníkmi z občianskeho združenia Kozel – Klub ochranov zelene. „Čaká nás dosadba nových stromov v Senici – Čáčov a Vrbovciach – Štefanovej. V oboch prípadoch sa jedná o doplnenie stromov do jednotlivých stromoradí, ktoré boli poškodené zverou. Vysadených bude 15 vzrastlých stromov za účasti dobrovoľníkov i širšej verejnosti. Stretávanie ľudí pri dobrovoľníckej aktivite a dobrej veci je v súčasnej spoločenskej situácii, ktorej neprehliadnuteľnou črtou je polarizácia, veľmi dôležité. Navyše tak okrem záchrany starých a cenných stromov môžeme v rámci ankety stromy prinavracať aj tam, kde chýbajú,“ hovorí Milan Hronec z Nadácie Ekopolis.

Hlavným partnerom ankety je Nadácia Slovenskej sporiteľne. Strom roka ďalej podporili ISA Slovensko (Medzinárodná arboristická spoločnosť), vydavateľstvo Dajama, kníhkupectvo Artforum a záhradníctvo ABIES. Patrónom ankety je už jedenásty rok spevák Peter Lipa. Fotografie stromov do ankety pripravuje Martin Babarík. Poslaním ankety je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a rovnako tak vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie.

Výsledky ankety Strom roka 2023:      

Príbehy víťazných stromov:

1.miesto: Dub letný (Quercus robur)

Vek stromu: 500 rokov, Obvod kmeňa: 660 cm, Výška stromu: 20 m
Zámocký park v Malackách, okres Malacky, Bratislavský kraj

Pálffyovský dub spomienok

Pálffyovský dub je jedným z mála stromov, ktoré svoj príbeh začali písať ešte pred príchodom Pálffyovcov do Malaciek – predtým než sa začali budovať priľahlý kaštieľ a park, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Stačí len spomaliť, započúvať sa do šumu listov v poryve vetra a do spevu vtákov. Rozpovie vám príbehy nielen o tomto šľachtickom rode Pálffyovcov, ale aj o napoleonských vojskách, dávnych láskach, epidémiách, požiaroch, trhoch či jarmokoch, ale aj o ceste Macka do Malacek, keď išel šošovičku mlácit. Je domovom mnohých organizmov, útočiskom počas letných dní, partnerom pri potulkách parkom, dôverným priateľom. Je jedným z najstarších exemplárov nachádzajúcich sa v areáli Národnej kultúrnej pamiatky Zámocký park i jeden z posledných exemplárov, ktorý bol zahrnutý do kompozície parku z drevín nachádzajúcich sa v bezprostrednom okolí kaštieľa, ktoré tvorili divoké lesy.

2.miesto: Platan javorolistý (Platanus acerifolia (hispanica))

Vek stromu: 150 rokov, Obvod kmeňa: 304 cm, Výška stromu: 24 m
Nádvorie biskupského kaštieľa Žiar nad Hronom, okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj

Symbol spojenia

Existuje niekoľko legiend spojených s platanom na nádvorí biskupského kaštieľa v Žiari nad Hronom. Jedna z nich hovorí o tom, že platan bol zasadený biskupom, ako symbol spojenia neba a zeme – jeho koruna sa dotýka neba, zatiaľ čo korene siahajú do hĺbky zeme. Podľa tejto legendy tak platan zároveň symbolizuje aj spojenie duchovnej a svetskej moci. Podľa dostupných historických údajov bola výsadba platanu v kaštieli pravdepodobne realizovaná v 19. storočí, konkrétny rok výsadby však nie je známy.  Platan je dnes významnou dominantou mesta, v súčasnosti je chránený ako súčasť miestneho kultúrneho dedičstva. Vďaka miestu, kde rastie, je ukrytý pred zrakom verejnosti, no každého, kto ho zbadá, okamžite chytí za srdce.

3.miesto: Borovica lesná (Pinus sylvestris)

Vek stromu: 120 rokov, Obvod kmeňa: 350 cm, Výška stromu: 25 m
Univerzitné pastoračné centrum pri Žilinskej univerzite, okres Žilina, Žilinský kraj

Borovica pri Paľovej búde

Borovica pokojne rastie v žilinskom lesoparku Chrasť, medzi Veľkým a Malým dielom a roky je svedkom mnohých udalostí zo spoločenského, sociálneho, kultúrneho a športového života. Na tomto mieste rástla už vtedy, keď dal v roku 1925 žilinský hoteliér Pavol Folkmann postaviť pri starej ceste drevenú poschodovú budovu s dvoma vežičkami – „Paľovu búdu“. Postupne v nej boli lesná reštaurácia, kolkáreň, tančiareň, ženský rehoľný rád kongregácie Sestier sv. Cyrila a Metoda, sociálny ústav, viaceré pracoviská univerzity i kaviareň. Dnes sa v budove pri borovici nachádza Univerzitné pastoračné centrum pri Žilinskej univerzite. Strom a Paľova búda tak spolu vytvárajú neuveriteľnú dvojicu a malebne dotvárajú moderný campus Žilinskej univerzity. Borovica vysoko čnie a chráni ho svojimi štyrmi kmeňmi.

Fotografie a príbehy všetkých finalistov nájdete na www.ekopolis.sk
Ilustračné fotografie víťazov a videonominácie na stiahnutie: https://we.tl/t-lMLBudoU1M

Kontakt:
Nadácia Ekopolis, Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica
Martina Hromadová, 0908 371 289, hromadova@ekopolis.sk

Ako vyrástli v obciach po Slovensku zelené oázy

V tomto ročníku získalo z grantového programu Zelené oázy podporu 26 projektov po celom Slovenskum, pričom 8 z nich podali a zrealizovali obce. Vďaka podpore z grantového programu Zelené oázy vyrástli obecné ovocné sady, zazelenali sa obecné škôlky a dokonca futbalové ihrisko sa zmenilo na zelenú oázu. Niektoré z projektov sú už zrealizované a my vám ich postupne predstavíme:

Starý ovocný sad v centre obce Bartošová Lehôtka sa dočkal svojej obnovy. Miestni obyvatelia podporili odborným rezom rodivosť starých ovocných drevín a zároveň dosadili aj sadenice jabloní, sliviek, čerešní aj hrušiek.

Ako píše organizátorka výsadby „Ovocný sad bol kedysi miestom, kde sme sa ako deti učili šplhať po stromoch a kde sme po večeroch debatovali sediac na tráve a jediac čerešne. Svojou polohou poskytuje sad súkromie a tiež výhľady na veľkú časť obce. Jablká aké tu rastú, už len tak nenájdete a boli by sme radi, keby ich chuť vyskúšali ešte aj deti našich detí.“

Obec Podhorie – projekt Oddychová zóna pre šport a kultúru

Futbalové ihrisko, ktoré rokmi stratilo svoj pôvodný význam, sa pretransformovalo na obecný kultúrny areál. Obec Podhorie v malebnom prostredí Štiavnických vrchov organizuje v tomto kultúrno-športovom areále folklórne slávnosti, Deň detí, hasičské súťaže a ďalšie zaujímavé podujatia. Vďaka podpore z grantového programu Zelené oázy si miestni obyvatelia vysadili na okrajoch ihriska vzrastlé lipy a javory, v okolitých častiach vysadili kvitnúce hlohy, jarabiny, čremchy a čerešne vtáčie. Miestni chcú, aby sa areál stal príjemným miestom na oddych, poskytoval prirodzený tieň pri obecných podujatiach a v neposlednom rade, aby ožil spevom vtáctva.

Obec Martinček – projekt Zelená pre Martinček

Počas jari sa podarilo vysadiť aj stromoradie v obci Martinček pri Ružomberku. Doposiaľ pokojná obec s krásnymi výhľadmi na okolitú krajinu sa výsadbou stromov snaží aspoň z časti vysporiadať s diaľnicou, ktorú za obcou stavajú. Výsadbou stromoradia z javorov, briez, dubov, jaseňov a líp, spolu 80 stromov vznikne zelená stena. Na výsadbe pomáhala obec, dobrovoľný hasičský zbor, zúčastnili sa celé rodiny, ktoré si jednotlivé stromy adoptovali.

Ako napísala autorka projektu tejto výsadby „Táto výsadba má funkciu zelenej bariéry medzi obcou a novou diaľnicou. Miesto výsadby je obľúbenou turistickou, športovou, psíčkárskou a oddychovou lokalitou. Stromy zčasti stlmia hluk a prašnosť z diaľnice, pomôžu tiež zachovať malebný pohľad na Chočské vrchy.“

#zeleneoazy #spoludokazemevela