Novoročné prijatie u prezitentky Zuzany Čaputovej

Cyklosčítače ECO-Counter na EuroVelo 13

Nadácia Ekopolis dlhodobo podporuje rozvoj diaľkovej cykloturistickej trasy EuroVelo 13 Cesta Železnej opony. Je to trasa, dlhá viac ako 10-tisíc kilometrov, vedúca po hranici medzi bývalou východnou a západnou Európou od Barentsovho až po Čierne more. Úsek na Slovensku je dlhý takmer 100 kilometrov, vedie najmä pozdĺž rieky Moravy a cez Bratislavu prechádza do Rakúska.

Najnovšou aktivitou nadácie na tejto trase je projekt ICTr – Inovatívna cesta železnej opony. Medzinárodný projekt, podporený programom Interreg Stredná Európa a Slovenskou republikou, je zameraný na vyvinutie inovatívneho nástroja pre marketing tejto trasy – systému pre meranie environmentálneho dopadu cykloturistiky na trase, zvýšenie digitálnej gramotnosti podnikateľov v cestovnom ruchu na trase a uvedenie na trh nového cykloturistického produktu, ktorý bude iba v malej miere zaťažovať životné prostredie.

Nevyhnutným predpokladom pre meranie environmentálnych, spoločenských aj ekonomických dopadov cykloturistiky je dostupnosť dát o tom, koľko cyklistov trasu využíva. Zhodou okolností sa na trase EuroVelo 13 na Slovensku nachádza už 5 automatických sčítačov cyklistov ECO-Counter ZELT a MULTI, ktoré ich vlastníkovi, krajskej organizácii cestovného ruchu Bratislava Region Tourism, dodala spoločnosť Jantárová cesta.

Sčítače ECO-Counter sčítajú počet cyklistov na trase (na Cyklomoste Slobody aj počet peších) už niekoľko rokov. Sčítač typu ZELT pozostáva zo slučiek, zafrézovaných do asfaltového povrchu cyklotrasy a z odolnej podpovrchovej odolnej schránky v prírodnom povrchu vedľa slučiek. V schránke sa nachádzajú potrebné zariadenia – logger a vyhodnocovacia jednotka, modem s anténou a batéria. V prípade sčítača typu MULTI je súčasťou aj stĺpik so senzorom chodcov. Sčítač nielen sčíta cyklistov, resp. peších (v hodinových intervaloch), ale namerané dáta posiela raz denne na centrálny server ECO-Visio, kde si ich vlastník sčítača Bratislava Region Tourism môže prezerať, analyzovať a prezentovať.

Pre zaujímavosť, sčítač na úseku EuroVelo 13 medzi Devínom a Devínskou Novou Vsou zaznamenal za prvých 11 mesiacov toho roku takmer 110-tisíc prejazdov.

Spoločnosť Jantárová cesta dodáva na Slovensku automatické sčítače nemotorovej dopravy už od roku 2012. Počet dodaných sčítačov už prekročil 110, počet klientov sa blíži k číslu 30.

Viac informácií o sčítačoch ECO-Counter sa dozviete na stránke www.scitace.sk.

Uzavreli sme grantové výzvy Zelené oázy aj Sadíme budúcnosť

Konzorcium šiestich nezávislých nadácií prerozdelilo mimovládnym organizáciám v roku 2023 na pomoc odídencom z Ukrajiny takmer 10 miliónov EUR

Nadácia otvorenej spoločnosti Bratislava ako líder konzorcia spolu s ďalším piatimi nadáciami prerozdelili v roku 2023 mimovládnym neziskovým organizáciám pomáhajúcim odídencom z Ukrajiny viac než 9,5 milióna EUR. V rámci národného projektu  EU CARE (Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na území SR – MNO) získalo finančnú podporu 110 organizácií.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine slovenské mimovládne aj cirkevné organizácie významným dielom pomáhali riešiť krízovú situáciu na hraniciach a neskôr pri integrácii ukrajinských odídencov do spoločnosti. Projekt EU CARE vznikol ako odpoveď štátu a nezávislých nadácií na túto situáciu a predstavoval unikátny model spolupráce medzi štátom a mimovládnym sektorom, ktorý zabezpečil významný objem financovania humanitárnych a integračných aktivít. Okrem toho priniesol aj zásadný precedens –  nezávislé nadácie vôbec prvýkrát v histórii prerozdeľovali európske peniaze zo slovenských verejných zdrojov.

„Chcem v tejto súvislosti osobitne vyzdvihnúť spoluprácu s vrcholnými predstaviteľmi aj profesionálmi z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a tiež z Úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Projekt sme pripravovali v čase, keď bol ministrom Milan Krajniak, zmluvu naň podpísala ministerka Soňa Gaborčáková a úspešne sme ho ukončili za ministra Erika Tomáša. Bez ohľadu na výmeny na ministerských postoch spolupráca s rezortom ako riadiacim orgánom prebiehala celý čas na vysoko profesionálnej úrovni,“ hovorí správca Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák. „Sme radi, že sme mohli sprostredkovať čerpanie významného objemu financií aj menším organizáciám, ktoré by sa k nim pre veľkú byrokratickú záťaž spojenú s čerpaním eurofondov štandardne nedostali. Model projektu sa vďaka výbornej spolupráci s partnermi osvedčil a zanechal v mimovládnom prostredí významnú a pozitívnu stopu, na ktorú je možné nadviazať pri riešení krízových situácií aj v budúcnosti,“ dodáva Fedor Blaščák.

Podporené organizácie vrátane Červeného kríža, Ligy za duševné zdravie, či Slovenskej katolíckej charity poskytovali priemerne 70-tisíc  intervencií mesačne, z toho približne tretinu deťom a mladým ľuďom do 18 rokov. Medzi najčastejšie intervencie patrila sociálna pomoc, psychologická podpora, či rôzne vzdelávacie aktivity.

Rozsah národného projektu približuje projektová manažérka Barbora Peregrim: „Počas trvania projektu sme prijali viac než 500 jednotlivých žiadostí o platbu a po dôkladnej kontrole sme poskytli organizáciám príspevok na činnosť pre celkovo 4 423 dobrovoľníkov a dobrovoľníčok a pre takmer 1 700 osôb v pracovno-právnom pomere. Celkovo evidujeme viac ako 1 milión hodín dobrovoľníckej práce a viac než 700 tisíc hodín práce pracovníkov a pracovníčok organizácií, ktorí pomáhali riešiť krízovú situáciu na hraniciach a následne pri integračných aktivitách v regiónoch.“

Forma finančnej pomoci nezahŕňala len príspevok na výkon odborných a pomocných činností. Organizácie, ktoré zapojili do svojich aktivít dobrovoľníčky a dobrovoľníkov, mali možnosť požiadať aj o príspevok vo forme paušálnej sadzby na ich koordináciu ako čiastočnú kompenzáciu nákladov, ktoré vznikli organizáciám pri poskytovaní pomoci.

Mimovládne neziskové organizácie chcú pomáhať aj naďalej. Pre udržanie aktivít je však kľúčové zabezpečiť po ukončení národného projektu EU CARE ďalšie formy finančnej podpory: „V našom meste, v Prešove, sme spolupracovali s viacerými MNO, ktoré sa dlhodobo venujú hlavne voľnočasovým aktivitám pre deti a dospelých a podarilo sa nám vytvoriť aktívnu komunitu ukrajinských odídencov, s ktorými pokračujeme v kultúrno-spoločenských a športových aktivitách. Veríme, že aj v nasledujúcom roku sa budeme môcť zapojiť do podobnej výzvy, ktorá pomôže zmierniť strach, bolesť a obavy z niečoho, čo nikto z nás, v 21. storočí nepredpokladal, že zažije na európskom kontinente,“ potvrdzuje Iveta Stromková, štatutárka Prešovskej rozvojovej agentúry zapojenej do národného projektu.

Dňa 14. decembra 2023 bol schválený nový zámer národného projektu „Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov“, ktorý by mal kontinuálne nadviazať na aktivity projektu EU CARE. Tento národný projekt by mal byť realizovaný v rokoch 2024 až 2026 pod vedením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v partnerstve s Úradom splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Program EU CARE vznikolvďaka iniciatíve a spolupráci Ministerstva vnútra SR, ÚSV ROS a zástupcov mimovládnych organizácií.  Zrkadlový národný projekt pre subjekty zriadené samosprávou realizovala paralelne Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Projekt bol odpoveďou štátu a občianskej spoločnosti na krízovú situáciu po vypuknutí ruskej vojnovej agresie na Ukrajine.  Členmi konzorcia nadácií implementujúcich národný projekt EU CARE pre MNO boli Nadácia Ekopolis, Nadácia Pontis, SOCIA-Nadácia pre podporu sociálnych zmien, Nadácia Centra pre filantropiu a Nadácia pre deti Slovenska, na čele s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava.

Odkazy:

Finálne čísla projektu v pdf: https://eucare.osf.sk/ukoncenie-projektu/

Príbehy pomoci: https://eucare.osf.sk/category/pribehy/

Kontakt pre média:

Fedor Blaščák, riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Bratislava

fedor.blascak@osf.sk, 0905 137 257

Barbora Peregrim, manažérka projektu EU CARE

barbora.peregrim@osf.sk, 0915 336 528

Tento projekt bol realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

Prihlasovanie projektov do grantového programu Zelené oázy je otvorené do 15. januára

Obce, mestá, neziskové organizácie, školy a komunitné centrá môžu požiadať o financie na výsadbu a revitalizáciu zelene aj v roku 2024. V 18. ročníku grantového programu Slovnaftu a Nadácie Ekopolis si najlepšie komunitné enviroprojekty rozdelia 60 000 eur. 

„Grantový program Zelené oázy má za uplynulých 17 rokov na svojom konte už 400 zelených projektov. Plnia svoju funkciu pre verejnosť, a popri tom zlepšujú vzťahy medzi ľuďmi z lokálnych komunít, ktorí ich vytvorili. V dlhom zozname sú nové alebo obnovené zelené miesta, parky, záhrady, aleje, ale aj náučné chodníky po celom Slovensku,“ hovorí riaditeľ Komunikácie spoločnosti SLOVNAFT, a.s., Anton Molnár.

Grantový program dokázal motivovať ľudí z podporených projektov k obdivuhodným výsledkom. Prvotná finančná injekcia zo Zelených oáz je často pomyselnou hybnou silou, ktorá rozkrúti koleso aktivít a prispeje k tomu, že veci začnú do seba zapadať. Zrazu sa pridajú ďalší finanční podporovatelia a sponzori, nájdu sa ďalší motivovaní dobrovoľníci a vysnívané sa stáva skutočnosťou.

Podtitul 18. ročníka Ruka v ruke v sebe odráža spoluprácu aktívnych a nadšených ľudí, ktorí chcú rozvíjať verejné priestranstvá, so samosprávami, ktoré môžu pomôcť pri zásadných zmenách vzhľadu a spôsobu využívania týchto verejných priestranstiev. Vzniknú tak miesta, v ktorých sa ľudia cítia dobre, radi sa tam stretávajú a vedia sa pri ich budovaní, využívaní a následnej údržbe realizovať.  Mení sa ich vzťah k danému miestu, sú hrdí na to, kde žijú a sú spokojní s tým, čo sa im podarilo.

„Či už ide o výsadbu alejí, obnovu starých ovocných sadov, budovanie komunitných záhrad, čistenie alebo úpravu existujúcich priestorov alebo ide o projekty, ktoré zadržiavajú a efektívne hospodária so zrážkovou  vodou, možností je veľa. To všetko sa dá len vtedy, keď sa spojí chuť ľudí s podporou  samosprávy. Zelené oázy v roku 2024 hľadajú projekty, ktoré v tomto duchu dokážu nájsť efektívne prepojenie občianskeho sektora s verejným,“ hovorí Ľubica Štúberová, programová manažérka Nadácie Ekopolis.

Výzva na podávanie projektov je otvorená do 15. januára 2024. Podporené projekty sa budú môcť realizovať už na jar 2024.

Viac informácií je dostupných na: www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/zelene-oazy

Strom ako spomienka. Sadili sme Lipu Olgy Havlovej

Sadíme budúcnosť opäť hľadá dobrovoľníkov, ktorí chcú na jar sadiť stromy. Získať môžu financie na stromy, náradie aj následnú starostlivosť

Sadiť budúcnosť môže každý! Grantový program je tu pre tých, ktorí chcú vytvárať lepšie podmienky pre život v sídlach i v krajine mimo les. Iniciatívu vedie Nadácia Ekopolis, ktorá už 30 rokov aktívne zveľaďuje životné prostredie a občiansku spoločnosť na Slovensku. V jarnom kole môžu aktívni dobrovoľníci žiadať o finančnú podporu na svoje výsadbové projekty až do výšky štyri tisíc eur. Výzva je otvorená do 15. januára 2024 a všetky detaily ponúka web www.sadimebuducnost.sk.

Program Sadíme budúcnosť sa zameriava na podporu výsadieb funkčnej zelene v kultúrnej krajine mimo lesa, ktorá je najviac poznačená činnosťou ľudí. Podporuje nápady na výsadby, ktoré prihlásia dobrovoľníci z miestnych neziskových organizácií, škôl, spolkov, inštitúcií, či samospráv. Grantový program ponúka okrem pokrytia výsadbového materiálu, terénnych úprav a odborného poradenstva aj jeho dopravu, nákup pomocného materiálu, či náradia, propagáciu a následnú starostlivosť, ktorá je mimoriadne kľúčová po dobu minimálne 3 rokov. „Chceme, aby boli naše výzvy prehľadné a jednoduché pre všetkých záujemcov, no zároveň si udržať vysokú kvalitu ich prevedenia. Výsadba stromov, hoci nie je univerzálny nástroj, je jeden z najdostupnejších, ktoré máme a ktoré vieme ponúknuť pri zlepšovaní života v našej krajine,“ uvádza Martina Hromadová, programová manažérka z Nadácie Ekopolis. Takisto pracovníci nadácie ponúkajú aj odborné konzultácie nápadov, ktoré vedú k úspešným realizáciám.

„Stromy sú mimoriadne účinné čistiarne vzduchu a v lete pre naše prehriate mestá fungujú ako klimatizácie. Zadržiavajú vodu a pomáhajú zlepšovať miestnu biodiverzitu. Aj v tejto výzve preto radi podporíme všetkých, ktorí chcú aktívne pomôcť našej krajine vyrovnávať sa s negatívnymi dôsledkami zmeny klímy,“ upresňuje zámer výzvy Hromadová. Podporované budú ovocné sady, aleje, remízky a vetrolamy, či líniové výsadby. Podrobné podmienky žiadosti do grantového programu záujemci nájdu v dokumente Propozície – jar 2024.

O grant je možné požiadať prostredníctvom online formulára. Uzávierka jarného grantového kola je naplánovaná na 15. januára o 16:00 hod. O podporených projektoch rozhodne odborná komisia na základe zverejnených kritérií. Výsledky budú oznámené koncom februára 2024.

Generálnym partnerom iniciatívy Sadíme budúcnosť je spoločnosť GLS General Logistics System Slovakia s.r.o. O podporu výsadieb sa zaručujú finanční partneri výsadieb z firemného sektora. Odborným garantom je Slovenská agentúra životného prostredia.

Kontakt pre viac informácií: Martina Hromadová, PR manažérka Nadácie Ekopolis, hromadova@ekopolis.sk, +421 908 371 289

O programe Sadíme budúcnosť:

Sadíme budúcnosť zapája ľudí do plánovania, výsadby a následnej starostlivosti o stromy, ktoré sú symbolom spolupatričnosti medzi ľuďmi a prírodou. Naším cieľom je návrat stromov do sídel a otvorenej krajiny, všade tam, kde je to potrebné. Teda najmä v lokalitách, kde funkčná zelená infraštruktúra chýba, alebo je narušená. Dôležitou súčasťou prístupu iniciatívy Sadíme budúcnosť je podpora miestnych komunít – aktívnych samospráv, škôl, občianskych združení. Súčasťou iniciatívy sú vzdelávacie, informačné a demonštračné aktivity pre zvýšenie povedomia o význame stromov v krajine.

Všetky ďalšie informácie nájdete na www.sadimebuducnost.sk alebo www.ekopolis.sk.

FB: Sadíme budúcnosť   IG: @sadime.buducnost

Sčítače ECO-Counter PYRO v Slovenskom raji

Nadácia Ekopolis dlhodobo spolupracuje s Národným parkom Slovenský raj pri manažmente návštevníkov územia. Cieľom niekoľkých projektov, ktoré boli v tejto spolupráci realizované, bolo zhodnotenie potrieb národného parku v oblasti zaťaženia návštevníkmi, interpretácia prírodného dedičstva, navádzanie návštevníkov aj na miesta, ktoré sú menej zaťažené cestovným ruchom, poskytovanie výstrah a informácií návštevníkom a i.

Nevyhnutnou súčasťou týchto aktivít je poznanie počtu návštevníkov a dynamiky návštevnosti. Národný park spolupracuje so spoločnosťou Jantárová cesta od roku 2017, kedy bol dodaný prvý sčítač ECO-Counter PYRO do jednej z najviac navštevovaných roklín. Neskôr boli dodané ďalšie sčítače turistov, inštalované v najviac zaťažených roklinách (a využívané sú aj dáta z automatického sčítača cyklistov ECO-Counter ZELT, ktorý v národnom parku inštaloval iný subjekt). Sčítače turistov poskytujú správe národného parku presné a nespochybniteľné údaje o počtoch návštevníkov roklín, v ktorých sú inštalované, čo je možné využiť niekoľkými spôsobmi.

Vďaka jednoduchým algoritmom, do ktorých popri údajoch zo sčítačov vstupujú aj údaje z manuálnych sčítačov, je možné odhadnúť počty návštevníkov aj v roklinách, v ktorých nie je umiestnený žiadny sčítač a tým spresniť údaje o celkovej ročnej návštevnosti národného parku.

Údaje zo sčítačov spresňujú odhady celkovej návštevnosti, vytvorené na základe predaja vstupeniek do roklín a obsadenosti parkovísk. Vzhľadom na to, že vstupenky platia viac dní a teda využívajú sa pre viac vstupov a navyše sa predávajú aj rodinné vstupenky pre viac osôb, tak nebolo možné na iba základe počtu predaných vstupeniek presnejšie určiť počty návštevníkov. Nehovoriac o tom, že vstupenky sa predávajú iba v hlavnej sezóne, takže informácie o počte návštevníkov mimo hlavnej sezóny v podstate neexistovali. Automatické sčítače významnou mierou eliminovali tento nedostatok.

V jednej z roklín je v príprave mechanizmus včasného informovania návštevníkov o možných radoch na rebríkoch a to na základe údajov zo sčítača, ktorý je umiestnený na vstupe do doliny. Ak počet návštevníkov, ktorých deteguje sčítač, prekročí určitý počet za určitú časovú jednotku, tak na monitoroch v okolí rokliny a na stránke národného parku sa zobrazí výstraha o dlhých radoch a odporúčanie počkať. Tento systém obsahuje niekoľko veľmi inovatívnych  technických aj koncepčných riešení a po dvojročnej optimalizácii by mal byť v plne prevádzke od letnej sezóny roku 2024.

Spolupráca spoločnosti Jantárová cesta so správou NP Slovenský raj je veľmi konštruktívna a veríme, že bude pokračovať aj v ďalších rokoch.

Viac informácií o sčítačoch ECO-Counter sa dozviete na stránke www.scitace.sk.

Na jesenné výsadby stromov sa rozdelilo viac ako 36 tisíc eur. Podporu získalo 13 komunít, ktoré sa rozhodli sadiť budúcnosť

Banská Bystrica, 24. november 2023

 V jesennom grantovom kole získali financie na výsadby neziskové organizácie, školy, obce či inštitúcie, ktoré sa rozhodli stromy vysadiť na miestach, kde prirodzene rástli v minulosti, no vplyvom človeka postupne vymizli. Program Sadíme budúcnosť podporil 13 lokálnych komunít sumou viac ako 36 tisíc eur, ktoré umožnili vysádzať nové sady, vetrolamy alebo aleje. Prehľadnú mapu podporených výsadieb nájdete na www.sadimebuducnost.sk. Od 1. decembra navyše môžete svoj nápad na výsadbu prihlásiť v ďalšom otvorenom grantovom kole.

 „Program Sadíme budúcnosť vznikol, aby lokálne komunity a dobrovoľníci z každého kúta Slovenska dostali príležitosť realizovať svoj nápad a postupne mohli vracať stromy do krajiny, kam prirodzene patria. Je to totiž jeden z najjednoduchších a najdostupnejších nástrojov, ako krajine pomôcť pri adaptácii na zmenu klímy,“ približuje zámery iniciatívy programová manažérka Sadíme budúcnosť, Martina Hromadová. Túto jeseň sa vďaka programu Sadíme budúcnosť podarilo vysadiť viac ako 670 kusov drevín. Celkovo tak program priniesol krajine už viac ako 4000 nových prírastkov.

Aj tento rok sú medzi podporenými občianske združenia, zástupcovia miest a obcí, ako aj školy či tento raz aj Psychiatrická nemocnica z Kremnice. „V týchto projektoch vidieť zápal jednotlivcov, ktorí prídu s nápadom a ten je pomerne nákazlivý. Dokáže aktivizovať celú komunitu pre dobrú vec a ľudí dokáže aj dnes spájať. Navyše, tieto stromy budú mať o niekoľko rokov nezastupiteľný prínos a zmysel,“ pokračuje Hromadová.

Obnova sadu, návrat tradície aj riešenie problémov

Výsadby sa začali realizovať začiatkom októbra a počasie im túto jeseň praje. „Zámery projektov sú rôzne – buď si chcú dobrovoľníci vysadiť stromy, aby z nich mali úžitok, školy ich využívajú na učenie a spríjemnenie prostredia pre svojich žiakov, ale nájdu sa i takí, ktorí chcú výsadbou zachovať svoje tradície, ktoré postupne miznú, či prinavrátiť pôvodné druhy stromov do historických sadov. Všetkých však spája jedno – odkaz, ktorý chcú zanechať pre ďalšie generácie,“ dopĺňa Hromadová.

Včelársky skanzen v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu v Nitre pôvodne slúžil ako náučný chodník, kde bolo umiestnených 14 včelínov dovezených z celého Slovenska pôvodne postavených v 19.-20. storočí. Pôvodné dreviny mali menovky a boli tu osadené informačné tabule, ktoré približovali život včiel, informácie o včelárení a rastlinách vhodných pre včely a opeľovače. Avšak za posledné roky Včelársky skanzen chátra. Dobrovoľníci sa preto pustili do celkovej revitalizácie tohto priestoru, súčasťou ktorej bola i výsadba 14 vzrastlých stromov rôznych druhov, ktoré sú vhodné pre život včiel a opeľovačov.

„Pôvodný sad Botanickej záhrady v Banskej Štiavnici už má svoje roky a dôkladná revízia ukázala, že časť stromov vykazovala nevyhovujúci zdravotný stav, a preto sme sa rozhodli ho obnoviť a navrátiť mu krásu a úžitok, ktorý plnil. Priestor bol pôvodne využívaný pre praktickú výučbu žiakov počas odborných praxí, avšak pomológii nebola venovaná pozornosť. Posledné roky sme nadviazali spoluprácu so skupinou ľudí, ktorá v sade začala realizovať kurzy rezu, množenia stromov a determinácie jednotlivých odrôd,“ hovorí Ivana Šimková, učiteľka zo Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici, ktorá projekt revitalizácie historického sadu realizovala. Celkovo sa tu podarilo vysadiť 50 kusov pôvodných drevín a zapojiť takmer 200 dobrovoľníkov.

Naopak nový sad vznikol v areáli Psychiatrickej nemocnice profesora Matulaya v Kremnici. „Keďže sa nám podarilo vytvoriť novú záhradu, tak sme vedľa nej chceli spraviť malý ovocný sad s pôvodnými ovocnými stromami, ktoré zveľadia miesto medzi záhradou a prírodným amfiteátrom. Pôvodne tu totiž bola lúka, ktorá sa len kosila a na nič neslúžila. Nový sad bude vypĺňať priestor, aj slúžiť pacientom v rámci terapií,“ uviedol Peter Imrich, organizátor projektu v Kremnici.

Nových stromov sa dočkali aj v Bošáci, kde vysadili 35 stromov pôvodných ovocných odrôd. Najväčšou bola výsadba v Dlhej nad Váhom, kde miestna komunita dobrovoľníkov vysadila už druhú etapu vetrolamu s takmer 200 stromami, ktorá funkčne oddeľuje obývanú časť obce od poľnohospodársky využívanej pôdy. Do výsadieb sa zapojilo aj mesto Partizánske, mesto Levice sadilo lipové stromoradie popri potoku Podlužianka v centre, či žiaci z Babína. Prirodzenú ochranu cintorína vďaka stromom dosiahli aj obyvatelia obce Brhlovce a akčná skupinka dobrovoľníkov z občianskeho združenia Zelená hliadka Pezinok vysádzal pod Karpatmi stromy až v dvoch lokalitách. Výsadbovú sezónu uzavreli výsadby v obciach Šalgočka a Bánov a tiež žiaci na Strednej odbornej škole v Hnúšti.

„Pre iniciatívu je kľúčová podpora generálneho partnera spoločnosti GLS General Logistics Systems Slovakia s. r. o. a ma výsadby prispievajú hlavní partneri Kaufland Slovenská republika, Slovnaft a.s., značka Nespresso a L’Oréal a projekt Green Print. My opäť ďakujeme a držíme palce najmä aktívnym občanom, ktorí výsadbové projekty realizujú a o stromy sa aj naďalej starajú,“ uzatvára Peter Medveď, riaditeľ Nadácie Ekopolis.

Celkovo program doteraz podporil výsadbu viac ako 4000 stromov vo viac ako 50 lokalitách po celom Slovensku za účasti tisícok dobrovoľníkov. Takýmto spôsobom chce program podporiť napĺňanie cieľa Európskej komisie vysadiť v EÚ do konca roka 2030 aspoň 3 miliardy stromov.

Kontakt pre média: Martina Hromadová, PR manažérka Nadácie Ekopolis, hromadova@ekopolis.sk , +421 908 371 289

 O programe Sadíme budúcnosť:

Sadíme budúcnosť zapája ľudí do plánovania, výsadby a následnej starostlivosti o stromy, ktoré sú symbolom spolupatričnosti medzi ľuďmi a prírodou. Naším cieľom je návrat stromov do sídel a otvorenej krajiny, všade tam, kde je to potrebné. Teda najmä v lokalitách, kde funkčná zelená infraštruktúra chýba, alebo je narušená. Dôležitou súčasťou prístupu iniciatívy Sadíme budúcnosť je podpora miestnych komunít – aktívnych samospráv, škôl, občianskych združení. Súčasťou iniciatívy sú vzdelávacie, informačné a demonštračné aktivity pre zvýšenie povedomia o význame stromov v krajine.

Všetky ďalšie informácie nájdete na www.sadimebuducnost.sk alebo www.ekopolis.sk.

FB: Sadíme budúcnosť   IG: @sadime.buducnost

Obnovené desiatky kilometrov turistických trás aj nové oddychové miesta pre turistov

Program Živé chodníky, ktorý realizuje Nadácie Ekopolis, sa už od roku 2008 zameriava na obnovu turistických a cykloturistických chodníkov. Vďaka podpore značky Horalky od Sedity pomohol program Živé chodníky v tomto roku 6 lokalitám. Miestni dobrovoľníci obnovili značenie na 50 km turistických a cykloturistických trasách, osadili nové lavičky, mostíky a vybudovali nové oddychové miesta.

Nadácia Ekopolis vybrala v programe Živé chodníky v roku 2023 spolu 6 projektov. Podporené projekty sa nachádzali v lokalitách Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Slovenský raj, Spišská Magura a Vihorlat. Program sa opäť primárne zameral na obnovu turistického a cykloturistického značenia vo vyhľadávaných turistických miestach. Okrem značenia, dobrovoľníci dané lokality vyčistili a vytvorili nové odpočinkové miesta. Pribudli lávky, mostíky, lavičky i turistická útulňa.

„Program Živé chodníky realizuje naša nadácia od roku 2008, pričom od roku 2012 sa zameriavame na celé Slovensko. Za tie roky sme dohromady obnovili už viac než 1 200 kilometrov trás pre turistov a cykloturistov,“ hovorí Ján Roháč, programový manažér programu Živé chodníky z Nadácie Ekopolis. „Celkovo bolo na projekty tento rok prerozdelených 10 200 eur,“ dopĺňa.

Podpora citlivej obnovy slovenskej krajiny a značenie chodníkov a cyklotrás je nevyhnutnou súčasťou každého z podporených projektov. Každoročne však program prispieva k zlepšeniu vybavenosti najviac navštevovaných miest v podobe budovania prístreškov, lavičiek, mostíkov alebo studničiek pre turistov.  „Pešiu turistiku vnímame ako spoločensky, ekonomicky a environmentálne prijateľnú formu cestovného ruchu, ktorá predstavuje optimálne využitie slovenskej prírody a krajiny. Preto je nevyhnutné podporovať značkárov a miestne spolky v pomerne neviditeľnej, no o to viac potrebnej práci na údržbe značených chodníkov či pri budovaní nových miest na odpočinok počas túry. Vďaka práci týchto ľudí môžu byť naše trasy atraktívne a čo je dôležité, aj bezpečné pre všetkých,“ uvádza Roháč.

Od roku 2014 program Živé chodníky realizuje Nadácia Ekopolis s podporou značky Horalky od Sedity.

Zrealizované projekty v programe Živé chodníky 2023

1. Dobrovoľníci z OZ Ferrata HZS Martinské Hole (Malá Fatra) vymenili starý poškodený drevený most na zaistenej turistickej trase ferrata HZS na Martinských holiach za nový oceľový most. Zároveň obnovili značenia celej trasy (4,2 km).
2. Združenie pre rozvoj horskej cyklistiky vytvorilo oddychové miesto pri starom peknom židovskom cintoríne v Spišskej Magure a obnovilo značenie na 7 km cykloturistickej trasy.
3. SZOPK Nízke Tatry obnovilo 2 turistické prístrešky vo Vajskovskej doline a taktiež turistické značenie na 7 km trás v tejto oblasti.
4. Dobrovoľníci z občianskeho združenia Sloboda pohybu obnovili vyhorenú kolibu vo Veľkej Fatre a spravili útulňu, ktorá bude využívaná pre nocľahy počas hrebeňoviek aj ako útočisko v zlom počasí. Súčasťou projektu bola aj obnova 12 km turistickej trasy.
5. OZ Zelená hora, Hrabušice sa zamerala na opravu 12 odpočinkových lavičiek na rôznych miestach národného parku a značenie na 16 km turistických trás v známych roklinách Suchá Belá, Piecky a Veľký Sokol.
6. Dobrovoľníci z OZ Telekia Vihorlat vylepšili značenie prístupového turistického chodníka k Morskému Oku vo Vihorlate a postavili 2 mostíky na trase cez potok Okna.

Program Živé chodníky vznikol v roku 2008, pričom pôvodne podporoval iba projekty v národných parkoch. Od roku 2012 je program zameraný na celé Slovensko. V priebehu rokov 2008 – 2023 bolo prostredníctvom programu Živé chodníky obnovených celkovo už 1 220 km turistických a cykloturistických chodníkov a na nich desaťtisíce maľovaných značiek a stovky smerovníkov.