Strážkyňa pamiatky na dedinu

Obec Horné Opatovce doplatila na bezohľadné spriemyselňovanie počas socializmu. Kvôli závodu na výrobu hliníka vyhynuli včely, kravy sa nevládali vrátiť z paše, deti chorľaveli. Na obec sadal čierny mastný prach, ako predzvesť jej smutného konca. Konca pre dedinu, ktorá sa v historických prameňoch spomína už v roku 1075 v súvislosti s opátstvom v Hronskom Beňadiku. Ľudia mali, samozrejme, množstvo otázok na to, čo sa deje, no nikto im nedal roky odpoveď. Dedina začala miznúť, ľudia postupne poodchádzali, na mieste ich domov vyrástla skládka odpadu a v roku 1969 dedina prestala existovať. Pár desiatok metrov od háld odpadu stojí dnes len kostol vedno s 300-ročnou lipou, ako poslední „obyvatelia“ Horných Opatoviec. Lipa sprevádzala životom desať generácií Hornoopatovčanov a sprevádza tých posledných aj dnes. Pamätníci obce sa pod ňou pravidelne stretávajú a aj keď je im jasné, že dedina už nikdy neožije, počuť znovu bzukot včiel pod ich lipou je pocit na nezaplatenie. Strážkyňa pamiatky na dedinu je pre nich živou kronikou, spojením s ich predkami a detstvom prežitým v dnes už zaniknutej dedine.