Strom života

Vŕbu mal zasadiť prvý správca prievidzskej železničnej stanice, Eugen Kiss v roku 1896, keď do mesta prišiel prvý vlak. Zasadená bola pri koryte Necpalského potoka a rástla na samom okraji mesta, pri krčme, ktorú volali „U Gregora“. Vítala a vyprevádzala vlaky i ľudí, čo nimi prichádzali a odchádzali na hornú Nitru. Bola svedkom smutných tragédií, čo sa stali na priecestí, aj šteklivých radostí v tieni vodopádu dlhých konárov. No nebola celkom sama, v okolí sa nachádzalo niekoľko ďalších vŕb. Mnohé z nich sa však už nedožili dneška – hoci ide o rozšírený druh stromu, nepatrí k tým dlhovekým. Táto vŕba nikdy nebola upravovaná a má takmer 130 rokov. Vlani utrpela následkom silného vetra odlomenie jednej vetvy a bez náležitého ošetrenia iste časom podľahne skaze. Nominovali ju práve tí, ktorí sa boja o jej budúcnosť a túžia, aby tu bola čo najdlhšie.