O titul Strom roka súťaží aj najväčší slovenský gaštan z Častej

Banská Bystrica, 7.júl 2011.

Motto : Stromom môžeme len závidieť.

Ich úctyhodný vek, krásu, vytrvalosť a odolnosť voči ľudskej slepote. A pokoru, ktorá, ak ju objavíte, vám priam vyráža dych.

Od dnes do 30. septembra 2011 môžete poslať hlas jednému z dvanástich finalistov ankety Strom roka  a podporiť tak jeho ošetrenie. Poslaním ankety, ktorej deviaty  ročník vyhlásila Nadácia Ekopolis, je upozorniť na staré, vzácne  či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie. Víťazný Strom roka 2011 bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka. Hlavným partnerom ankety je Nadácia Slovenskej sporiteľne. Anketu ďalej podporili ISA Slovensko (Medzinárodná arboristická spoločnosť), Záhradníctvo  A.B.I.E.S., Vydavateľstvo Dajama a Kníhkupectvo Artforum.

Do májovej uzávierky prišlo až  91 nominácií stromov z celého Slovenska, čo je viac ako bolo nominovaných minulý rok – 86.

„ Nominované stromy reprezentovali  viac ako 30 rôznych druhov drevín, medzi nimi napríklad aj 7 druhov ovocných drevín alebo 8 druhov ihličnanov. Najväčšie zastúpenie mali už tradične lipy, v tomto roku ich bolo nominovaných 20,v počte nominácií lipu nasledujú dub a platan. Z exotických drevín sú v tomto ročníku zastúpené evódia, katalpa alebo ľaliovník. Len pre zaujímavosť, odhadovaný vek všetkých nominovaných stromov je viac ako 19 tisíc rokov “ upresnil Milan Hronec, programový manažér Nadácie Ekopolis.

Z prihlásených stromov vybrala porota 12  finalistov. „ Najmladšia  je 100-ročná čerešňa mahalebková z Bratislavy, ktorá vyrástla na hradnom brale. Medzi najstarších spomedzi finalistov patrí chránený 500 – ročný gaštan jedlý z Častej (okres Pezinok), najväčší gaštan na Slovensku  a rovnako stará  lipa malolistá z Kameničian (okres Ilava), ktorej koruna pripomína srdce. Vo finále sú najpočetnejšie zastúpené lipy – až tri. Nechýbajú ani exotické druhy ako katalpa bignóniovitá či borovica vejmutovka. O titul Strom roka 2011 sa uchádza aj 400 – ročný Dub letný z Podlužian ( okres Bánovce nad Bebravou) známy aj ako Rákoczyho dub,“  pokračuje Milan Hronec.    

Hlasovanie o víťaza ankety sa začalo na festivale Pohoda v Trenčíne a bude trvať do konca septembra 2011. Fotografie a príbehy stromov  – finalistov sú uverejnené na webovej stránke Nadácie Ekopolis (www.ekopolis.sk).Hlasovať za svoj strom môže každý,  prostredníctvom SMS správy (na č. 7775, v tvare : Strom medzera a číslo stromu od 0-12), hlasovacieho lístka, pohľadnice alebo priamo na internete.

Koncom októbra bude súťaž vyhodnotená a strom s najvyšším počtom hlasov získa titul Strom roka 2011 a  bude reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka.  Súčasne dostane odmenu v podobe dendrologického posudku od ISA Slovensko a finančný príspevok na ošetrenie 333 eur. Stromy, ktoré sa v ankete umiestnia na 2. a 3. mieste tiež získajú peňažnú sumu 333 eur, ktorá môže byť použitá na ich ošetrenie alebo na úpravu okolia. Traja nominujúci budú odmenení hodnotnými knižnými darmi od Vydavateľstva Dajama, traja hlasujúci zase knižnými poukážkami vo výške 50 eur od kníhkupectva Artforum.

■  Dvanásť finalistov ankety Strom roka  2011

■ Príloha – Príbehy nominovaných stromov:  

Strom č.1.  – Čerešňa mahalebková (Prunus mahaleb L.), Bratislava – Staré mesto,  Žižkova ulica pod Hradným bralom, vek: 100 rokov, výška: 5 m, obvod: 80 cm.

Mahalebka  patrí medzi zriedkavejšie druhy čerešní a táto sa na hradnom brale uchytila náhodne, ako náletová drevina. To, že dokázala na takomto extrémnom mieste prežiť, je symbolom jej životaschopnosti a rozhodne patrí medzi zaujímavosti Podhradia.

Strom č.2. –  Gaštan jedlý (Castanea sativa ), Častá, okraj vinohradov (okres  Pezinok),  vek: 500 rokov, výška: 23 m, obvod: 830 cm.

Kataster obce Častá  je známy hojným výskytom gaštanov. Je dokonca možné, že aj jej názov je odvodený od latinského názvu „Castanea sativa“. Tento jedinec je naozaj unikátny, je to najväčší jedlý gaštan na Slovensku a patrí aj medzi najmohutnejšie a najstaršie stromy u nás. Rastie pri vinohradoch, neďaleko hradu Červený kameň.  Za chránený bol vyhlásený v roku 1998.

Strom č.3.- Topoľ čierny (Populus nigra), Majcichov, lokalita Na lúkach, solitér pri poľnej ceste (okres  Trnava), vek: 200 rokov, výška: 24 m, obvod: 640 cm.

Najstarší a najväčší strom v katastri je jedným z posledných pamätníkov rozsiahlych lužných lesov na nive Dudváhu, ktoré padli za obeť regulácii. Podľa odhadu veku, v čase jeho zrodu na začiatku 19. storočia,  sa skončila jedna z morových epidémií. Zdravý a vitálny strom tak symbolizuje aj zrod nového života. Napriek svojmu veku a mnohým búrkam,  ktoré ustál v otvorenej krajine,  je stále vitálny a v dobrej kondícii. Strom rastie neďaleko pozostatkov veľkomoravskej pevnosti.

Strom č.4. – Platan javorolistý (Platanus acerifolia), Hlohovec, historický park pri kaštieli v meste, vek: 220 rokov, výška: 30 m, obvod: 470 cm.

Strom rastie v najväčšom platanovom háji v strednej a pravdepodobne aj v celej Európe, v historickom parku pri kaštieli,  ktorý je evidovaný ako genofondová plocha. Háj dal vysadiť koncom 18. storočia majiteľ hlohoveckého zámku  – kancelár Jozef Erdődy. So svojou manželkou nemohli mať deti a možno aj to prispelo k tomu, že pod platanom sa tajne stretával so svojou slúžkou. Keď otehotnela, dozvedela sa o tom jeho manželka Alžbeta Mayerová a dala slúžku vyhnať. Následne potom sa z platana odlomil jeden z konárov, ktoré dovtedy tvorili symbol srdca. Odvtedy je srdce vytvorené z konárov otvorené. A také otvorené srdcia majú vraj aj Hlohovčania…

Strom č.5. – Jarabina oskorušová (Sorbus domestica), Bošáca – Zabudišová, časť Chvilovec (okres Nové mesto nad Váhom), vek: 350 rokov, výška: 20 m, obvod: 440 cm.

Strom je skvostom medzi stovkami oskorúš v Bielych Karpatoch a ozdobou kultúrnej krajiny. Býval miestom zastávok detí, ktoré až do roku 1960 chodievali pešo do školy. Vraj v jeho okolí v noci aj “čosi“  strašilo, prepadávalo okoloidúcich a strhávalo z nich šaty. Poveru možno len vytvoril a udržiaval jej majiteľ, aby uchránil úrodu vzácneho ovocia  pred zlodejmi. Strom stále rodí chutné plody, ktoré sú vhodné na sušenie, zaváranie a na výrobu pálenky, tradičnej oskorušovice.

Strom č.6. – Dub letný (Quercus robur L.), Podlužany, časť  Maďarová (Bánovce nad Beravou), vek: 400 rokov, výška: 25 m, obvod: 455 cm.

V katastri obce nazývanom Maďarová rastie dub, ktorý aj svojim historickým významom priťahuje pozornosť nielen domácich obyvateľov, ale v poslednej dobe čoraz častejšie aj celých autobusových zájazdov zo Slovenska a Maďarska. Traduje sa, že na prelome 17. a 18. storočia si postavil pri tomto dube svoj vojenský tábor František Rákóczy, významná osobnosť odboja proti nadvláde Habsburgovcov. Odtiaľto aj so svojim vojskom tiahol v r. 1708 do svojej poslednej významnej bitky proti cisárskym vojskám, bitky pri Trenčianskej Turnej. V pamäti domácich sa uchoval ako symbol odboja proti krutovláde a na jeho počesť bol pomenovaný ako Rákoczyho dub.

Strom č.7. – Lipa malolistá (Tilia cordata), Kameničany, centrum obce (okres Ilava), vek: 500 rokov, výška: 22 m, obvod: 550 cm.

Lipa v Kameničanoch rastie presne v centre obce. Priamo pri nej je autobusová zastávka, možno práve preto, lebo ľudia sa pri nej v minulosti často a radi pristavili. Tvar jej koruny nápadne pripomína srdce. Vo vnútri pňa starej lipy je bútľavina, ktorá generáciám detí slúžila ako dobrá skrýša pri schovávačke. Pre domácich je malým zázrakom, pretože napriek pokročilému veku sa po dlhej zime vždy zobúdza a ako srdce dediny “bije“ naďalej.

Strom č.8. –  Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos Scop.), Žilina, park pri Budatínskom hrade, vek: 350 rokov, výška: 27 m, obvod: 620 cm.                    

Táto lipa je najstarším a jedným z najmohutnejších stromov v parku pri Budatínskom hrade,  živým pamätníkom jeho dejín. Vysadená bola pravdepodobne na začiatku 18. storočia, pri úprave vtedajšieho parku. Jeho majiteľmi boli v tom období Suňogovci. Podľa archívnych materiálov úpravy parku realizoval záhradník Ján František Roder, pôvodom zo Sliezska. Lipu dnes v parku “strážia“  drevení pltníci na Váhu, ktorí sú súčasťou expozície Považského múzea.

Strom č. 9. –  Katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides Walt.),Hnúšťa, Mariássyho záhrada na Francisciho ul. (okres Rim.Sobota), vek: 180 rokov, výška: 11 m, obvod:  379 cm.

Katalpa v Hnúšti predstavuje najväčší exemplár tohto nezvyklého druhu v regióne. Jej jedinečnosť zvýrazňuje aj netypický, čiastočne poliehavý rast. Celé generácie detí sa tu hrávali a preliezali jej vodorovný kmeň priam položený na zemi. Park,  v ktorom dnes rastie, založil koncom 19. storočia miestny zemepán Fáji. Dnes nesie názov Mariássyho záhrada.

Strom č.10. –  Borovica vejmutovka (Pinus strobus L.), Stará Ľubovňa,  Ľubovnianske kúpele, vek: 350 rokov, výška: 25 m,  obvod: 590 cm.

Na trase náučného chodníka v lesoparku v Ľubovnianskych kúpeľoch rastie niekoľko exemplárov borovice vejmutovky, ktoré patria medzi najvzácnejšie dominanty lesoparku. Drevina pôvodne pochádza zo severovýchodnej Ameriky, kde tvorí rozsiahle porasty. U nás sa pestuje od konca 18. storočia a pre rýchly rast a majestátny tvar koruny je vzácnou a hodnotnou parkovou drevinou. Nominovaná borovica  je najväčšia zo spomínaných a

priťahuje pozornosť  mnohých návštevníkov kúpeľov, ktorí čerpajú energiu a vnímajú liečivé vyžarovanie z jej členitého kmeňa.

Strom č.11. – Topoľ biely (Populus alba L.), Brezovica, za obcou pri poľnej ceste, na ľavom brehu Torysy (okres Sabinov), vek: 200 rokov,  výška: 25 m, obvod: 610 cm.

Nominovaný strom je najväčším z posledných šiestich topoľov, ktoré sa zachovali z pôvodnej topoľovej aleje. Aleju dal vysadiť miestny šľachtic z rodu Berzeviczyovcov ako dar pre svoju milovanú manželku, ktorá sa rada prechádzala po okolitej prírode. Okoloidúcich zaujme nielen svojou mohutnosťou, ale aj zaujímavou štruktúrou koruny, vďaka čomu strom pôsobí  majestátne, staroveko až mysticky. Spomínané stromy prepájajú minulosť tohto miesta s prítomnosťou už viac ako 200 rokov.

Strom č. 12. – Lipa malolistá (Tilia cordata Miller), Lipany (okres Sabinov), vek : 320 rokov, výška: 23 m, obvod: 536 cm.

Podľa historických údajov na mieste, kde boli založené Lipany v 11. storočí, rástol posvätný staroslovanský lipový háj, ako symbol slovanstva. Tento háj bol takmer celý vyrúbaný, ostalo len posledných sedem líp. Do 16. storočia sa mesto volalo “ Sedem Líp“, latinsky Septemthillis, maďarsky Héthárs. Spojenie medzi Lipanmi a lipami nie je len slovnou hračkou,  ale skutočným  príbehom, hlbokým vzťahom, ktorý si uvedomí každý vnímavý návštevník tohto malebného mesta. Dodnes má mesto sedem symbolických líp vo svojom erbe. Stovky živých líp rastú priamo v meste,  ale aj v širšom okolí. Lipa pri kostole sv. Martina však patrí medzi najkrajšie a ľudia ju majú radi ako svoju “čestnú občianku mesta“.

…………………………………………………………………………………………………………

Všetky potrebné informácie o ankete Strom roka 2011 nájdete na www.ekopolis.sk.

Kontakty:  Programový manažér Milan Hronec, tel. 048/414 54 78, 0905 266 043, hronec@ekopolis.sk.